Záhada silného rubľa

Aj cena dnešných papierových, štátmi manažovaných peňazí sa odvíja od ich krytia. Áno, viem, že už nie sú ničím explicitne kryté. Keď zanesiete rubeľ do centrálnej banky, nič vám zaň nedajú. Putin dokonca zakázal Rusom meniť ruble aj za doláre a eurá, keďže ich sám potrebuje na kŕmenie zlyhávajúceho vojenského impéria.

Napriek tomu každé štátne peniaze sú kryté implicitne. Štátna centrálna banka sľubuje ich cenu manažovať na nejakej trajektórii postupnej straty ich hodnoty. V prípadne západných centrálnych bankách je to prísľub, že budú strácať hodnotu tempom minimálne dve percentá ročne, v realite to býva o niečo viac.

To znamená, že keď cena peňazí klesá prirýchlo, mala by ich štátna centrálna banka predajom aktív sťahovať z obehu a ničiť. Dnešné peniaze sú preto vo svojej ekonomickej podstate krátkymi záväzkami štátu. Cena peňazí sa podobne ako cena štátnych dlhopisov odvíja od sily ekonomiky a najmä schopnosti peniaze vydávajúceho štátu brať súkromnému sektoru zdroje, či už oficiálnymi daňami, alebo infláciou z nich uhrádzať záväzky štátu. Preto rozhadzovačná vláda alebo ekonomický šok, ktoré zhoršia fiškálnu budúcnosť vlády, zvyčajne vedú k oslabeniu meny postihnutého štátu.

Ťažko si predstaviť horší šok pre ekonomiku ako cunami sankcií, ktoré dopadli na Rusko. Verejné výdavky na zbabranú veľmi špeciálnu operáciu tejto krajiny tiež nebudú malé. Rubeľ je napriek tomu silný z dvoch dôvodov. Prvým boli zákazy vrchnosti ruskému obyvateľstvu vyvážať kapitál z Ruska alebo predávať rubeľ za iné meny. Táto mena už nie je celkom voľne obchodovateľná a jeho cena je aj výsledkom usilovnej manipulácie. Odhady hovoria, že ruská centrálna banka na maľovanie kurzu minula už 50 miliárd rezerv. Druhým kľúčovým dôvodom je implicitné krytie tejto meny.