Spôsobí Rusko koniec dolára ako svetovej rezervnej meny?

Každý štát sveta musí najneskôr po tejto demonštrácii kontroly finančného systému Amerikou pri optimalizácii mixu rôznych peňažných aktív v pokladničke počítať už aj s možnosťou, čo v prípade, keď sa dostane do konfliktu s dnešným monetárnym hegemónom. Napríklad v prípade napadnutia Taiwanu Čínou by Číňania riskovali zahraničné rezervy v hodnote približne 3,2 bilióna dolárov, z čoho je približne bilión v amerických štátnych dlhopisoch.

Prichádza koniec dolára? O tom počúvam a čítam už minimálne dvadsať rokov. Už politický projekt eura ho mal definitívne zosadiť z trónu celosvetovej rezervnej meny. Potom prišla eurokríza, ktorá túto naivne neprimeranú ambíciu nadobro pochovala. Ani finančná kríza dolár nezhodila. Naopak. Keď začali po svete padať banky, investori sa utekali skryť práve do dolárového bunkra. „Obchodovanie ropy v inej ako dolárovej mene ale dolár už určite zostrelí!“ Pritom sám Saddam Hussein mal v trezore takmer miliardu dolárov.

Dolár nie je dokonalý. Ako autora knihy Zlé peniaze ma o tom nemusíte presviedčať. Je svetovou rezervnou menou a americká politická trieda toto privilégium využíva na monetárne financovanie svojich výdavkov, podporu záujmových skupín a ako ekonomickú zbraň. No ani svet nie je dokonalý. Pravidelným voličom v parlamentných či prezidentských voľbách nemusím vysvetľovať, ako sa volí menšie zlo. Majú to nacvičené.

Dolár je najmenej špinavá košeľa v koši so špinavou bielizňou iných štátnych peňazí. Keď v skrini nie sú čisté košele, človek si do práce niečo obliecť musí. Znehybnením ruského dolárového pokladu pribudla na dolárovej košeli ďalšia poriadna škvrna. Je ich tam už neúrekom, napríklad v podobe sankcií voči Iránu alebo Venezuele. Atraktívnosť dolára znížilo aj zrušenie listového tajomstva finančnej komunikácie v podobe regulačnej požiadavky po finančnej kríze na reportovanie bankových transakcií od finančných inštitúcií po celom svete, aj s identitou a pôvodom majetku protistrán.