Preskočiť na obsah
SpoločnosťKresťanstvo

Cirkev dostala úder ako nikdy predtým: 70. výročie monsterprocesu s biskupmi

Keď spišský biskup Ján Vojtaššák v októbri 1948 písal apoštolskej nunciatúre v Prahe list v súvislosti s pravidelnou návštevou biskupov v Ríme, smutne konštatoval, že napriek všetkým pokusom o povolenie vycestovania jeho snahy zostali bez výsledku, keďže cestovný pas by bol vraj obdržal pod jednou podmienkou – nesmel by sa viac vrátiť do vlasti. Trpkému osudu nedobrovoľného emigranta sa síce vyhol, keďže ako verný pastier nechcel opustiť svojich veriacich a vzdať sa milovaného Slovenska. Od tejto chvíle sa ale zdal byť jeho osud spečatený a všetko, čo nasledovalo, zodpovedalo logike komunistického režimu s cieľom postupnej likvidácie katolíckej cirkvi a jej hierarchie.

Biskup Ján Vojtaššák vo väzbe.

Biskup Ján Vojtaššák vo väzbe. Foto: archív ÚPN

Publikované: 

O tri roky neskôr bol spolu s prešovským gréckokatolíckym biskupom Pavlom Petrom Gojdičom a trnavským pomocným biskupom Michalom Buzalkom postavený pred komunistický súd a 15. januára 1951 vo vykonštruovanom politickom procese odsúdený na 24 rokov odňatia slobody za „velezradu a udavačstvo“, ako aj „nepriateľskú politiku voči ľudovodemokratickému režimu“. Bol to bezprecedentný proces, pretože nikde v celej stredovýchodnej Európe v područí Stalinovej Moskvy sa podobný súd proti trom katolíckym biskupom naraz nekonal. Navyše, bol to jediný súdny proces, aký sa kedy v moderných dejinách Katolíckej cirkvi konal. Udial sa v Československu, ktorého komunistický režim patril medzi najkrutejších prenasledovateľov katolíckej cirkvi za železnou oponou a zvlášť na Slovensku prenasledoval nielen cirkev a náboženstvo ako také, ale aj stúpencov idei štátnej samobytnosti.

Pozornosť v zahraničí

Ohlas, aký politický vykonštruovaný proces s tromi slovenskými biskupmi vyvolal v slobodnom svete, bol veľký. Pápež Pius XII. ho sledoval s veľkým zármutkom, pretože v biskupoch videl mučeníkov a najmä Vojtaššáka prirovnával k chorvátskemu kardinálovi Stepinacovi. Vatikánsky úradný denník L´Osservatore Romano mu venoval mimoriadnu pozornosť a všeobecne ho hodnotil ako „hanebnú komédiu“. V dlhom úvodníku z 12. januára 1951 podotkol, že na procese sa smeli zúčastniť iba dvaja zahraniční novinári – a síce zástupcovia talianskeho komunistického denníka L´Unità – a na záver konštatoval, že československý komunistický štát porušoval vlastnú ústavu, keď v mene tzv. diktatúry proletariátu likvidoval katolicizmus.

V Taliansku sa o komunistickom súde s biskupmi písalo aj v denníkoch Il Popolo, Il Tempo a Il Messagero; denník Katolíckej akcie Il Quotidianou videl v bratislavskom súdnom pojednávaní tretí proces proti katolíckej hierarchii za železnou oponou. V Spojených štátoch amerických to bola predovšetkým tlačová agentúra americkej biskupskej konferencie, ktorá pohotovo reagovala na neprávosti páchané na katolíckej hierarchii. Vo Veľkej Británii sa správy objavovali najmä v katolíckych týždenníkoch: The Tablet, nazval proces „travestiou pravdy a spravodlivosti“, a podobné slová sa našli aj v periodiku The Catholic Herald. Rakúsky katolícky časopis Die Furche komentoval proces ako súčasť dlhej reťaze prenasledovania, ktorému bola katolícka cirkev na Slovensku už dlhšiu dobu vystavená s cieľom jej definitívnej likvidácie.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.