Do normalizačných 70. a 80. rokov sa dnes s obľubou vracajú populárne knihy či filmy a pre veriaceho človeka je o to dôležitejšie nestratiť zo zreteľa náboženský rozmer postupnej obrody spoločnosti, ktorá dospela do (zázraku) protikomunistického prevratu. Dôležitý kamienok do mozaiky duchovného vzopätia po roku 1969 vkladá vo svojej najnovšej knihe Generácia nádeje. Malé kresťanské spoločenstvá 1969 – 1989 Ján Šimulčík.
Šimulčík napísal už deväť kníh venovaných samizdatom, Sviečkovej manifestácii, tajne vysväteným kňazom, hnutiu Pacem in terris, podpisovým akciám, spoločenstvu Fatima a podobne. Tentoraz vykonal kus záslužnej práce na poli zmapovania takzvaných „stretiek“, čiže malých spoločenstiev, ktorými si počas normalizácie prešla celá generácia slovenských katolíkov.
Knihu tvoria dve približne rovnaké 100-stranové časti: príbeh malých spoločenstiev a dobové prílohy. Príbeh Laického apoštolského hnutia, ako sa sieť spoločenstiev spätne začala označovať, sa začal už počas druhej svetovej vojny na našom území písať známy chorvátsky jezuita Tomislav Poglajen Kolakovič. Z hnutia Rodina, ktoré založil, bolo po prevzatí moci komunistami v roku 1948 dohromady odsúdených 61 slovenských členov na súhrnných 481 rokov, 6 mesiacov a jedno doživotie. Slovenskú zástavu Rodiny niesli najmä Vladimír Jukl a Silvester Krčméry. Keď na konci 60. rokov vyšli na amnestiu z väzenia, prečítali znamenia doby a započali mravčiu prácu s univerzitnou mládežou v malých spoločenstvách.
Šimulčík, ktorý pred Novembrom patril medzi ich najmladších žiakov, postupne približuje charakter a pôsobenie spoločenstiev. Jeho text má logickú štruktúru, odbornú presnosť (potvrdenú množstvom podčiarových odkazov na literatúru), ale zároveň si zachováva svieži rozprávačský až príbehový jazyk, informácie prekladá konkrétnymi skúsenosťami, zaujímavosťami a citátmi zainteresovaných. Čitateľovi tak sprostredkúva nielen poznatky, ale aj zážitok a najmä atmosféru doby, ktorú si mnohí ešte veľmi živo nesú vo svojej pamäti.
