Nespolupráca kresťanov v politike je cesta do pekla

S veľkým údivom, ba až šokom som si pred pár dňami prečítala slová Františka Mikloška, že v nasledujúcich voľbách chce voliť sebavedomé KDH a ak by tam bol čo „len nejaký náznak spolupráce“ s OĽaNO alebo Kresťanskou úniou, navrhne „v deň volieb manželke pekný výlet do prírody“, a teda by sa zrejme na voľbách nezúčastnil. Úprimne poviem, toto je v ostrom rozpore s tým, ako kresťania robili na Slovensku politiku počas ostatných 30 rokov, a aj s tým, ako ma to učil môj otec Anton Neuwirth.

Rozdelenie nikam nevedie. Som posledná, ktorá povie, že všetci musíme byť v jednej strane naveky. Nie, to si nemyslím. Často aj v zásadných otázkach sa kresťania v politike líšia a majú mať slobodu ísť svojou cestou vo vzájomnom rešpekte. Takto si to – predpokladám – mysleli František Mikloško, Vladimír Palko a ďalší, keď založili Konzervatívnych demokratov Slovenska, takto si to myslel Daniel Lipšic s ostatnými, keď založili stranu Nova, a rovnako som si to myslela aj ja, keď som s Richardom Vašečkom, Branislavom Škripekom a mnohými inými založila Kresťanskú úniu.

Nešlo o truc podniky, ale o vyjadrenie odlišného názoru na robenie politik, na politické smerovanie a podobne. Rovnakosť nie je potrebná. Dokonca by som povedala, že je škodlivá. Na druhej strane je potrebná spolupráca a spoločný postup vždy, keď sa to dá.

Tak je to aj dnes.

Môžeme sa naďalej „hrať na vlastnom piesočku“ alebo môžeme vykročiť k spolupráci. Ja aj Kresťanská únia sme na spoluprácu pripravení. V nasledujúcom období oslovíme politické strany s kresťanským programom alebo s kresťanmi vo vedení s cieľom začať hovoriť o spoločnom postupe do ďalších parlamentných volieb.

Úprimne verím, že František Mikloško nechcel povedať to, čo povedal, a je stále podporovateľom spolupráce. Nespoluprácou utrpia všetci, ale najviac Slovensko.

Rubrika Hyde park slúži ako priestor pre publikovanie názorov, postojov a tém osobností z rôznych oblastí života a diania v spoločnosti. Texty nevyjadrujú názor redakcie.