Závislosť od porna môže zmeniť sexuálne preferencie človeka

Závislosť od porna prekonával desať rokov. Dnes o svojej skúsenosti otvorene hovorí, pričom ľuďom, ktorí do pornozávislosti upadli, pomáha v rámci svojho projektu NePornu. V určitom slova zmysle je to zložitejšie než závislosť od heroínu či iných drog. Omnoho menej ľudí sa dostane k takýmto drogám než k pornografii, argumentuje Pete Lupton. Za potrebné pritom považuje, aby sa pri internetovom porne dodržoval existujúci zákon. Kontrola nemôže fungovať tak, že stačí odkliknúť kolónku, že máte 18 rokov a tým to hasne. Aj alkohol a cigarety možno kúpiť až s občianskym preukazom, a tak by to mohlo fungovať aj pri porne, hovorí.

Pokiaľ nie je reč o sekulárnych tínedžeroch, ľudia väčšinou neradi priznávajú, že sledujú porno alebo že sú na ňom závislí.

Ja si práveže myslím, že o tom mnohí radi hovoria. Človek však už neprizná, keď je od porna závislý. (Smiech.)

Vy ste však výnimkou a hovoríte o svojej niekdajšej závislosti. Prečo?

Určite v tom hrala rolu moja predchádzajúca závislosť a určitý čas som sa venoval téme sexuality vo všeobecnosti. Keď som riešil svoju závislosť, všimol som si, že nemáme systematickú ponuku pomoci. Každý to drží pod pokrievkou, lebo ide o intímnu osobnú tému. Ja som si vybudoval okolo seba podpornú skupinu. Práve rozhovory s kamarátmi a rodinou boli mojím motivátorom prestať. Najdôležitejšie je nebyť na to sám. Tak sa rozvinul môj projekt NePornu, kde majú ľudia možnosť anonymne túto tému prvýkrát otvoriť a začať to riešiť online.

Kedy ste si uvedomili, že ste závislý?

Radšej už dokreslím, že mám 33 rokov a začínal som v jedenástich rokoch, akurát v tom období na časopisoch, lebo vysokorýchlostný internet prichádzal až postupne. Ďalším krokom bolo sťahovanie porna na cédečká v škole. Keď som mal 14 rokov, zapojili nám internet aj doma a ja som sledoval porno aj niekoľkokrát denne. V 16 rokoch som sa prvýkrát na kresťanskej konferencii pre mladých dozvedel, že by to mohol byť problém. Prvýkrát som tam počul človeka múdro hovoriť o područí porna zo svojej skúsenosti a začal som viac riešiť seba. 

Úspešne?

Nie. Zápasil som s tým ešte zhruba desať rokov. Určite v tom hrala rolu aj náboženská skúsenosť, lebo som sa stal kresťanom. Asi po roku som sa rozhodol všetko “zahodiť”. Myslím si, že túto skúsenosť má veľa ľudí. Problém je, ak si veci neurovnajú v období, keď sú z tejto závislosti relatívne vonku. Potom má človek tendenciu vracať sa do starých koľají.

Ako alkoholik, ktorý si po dlhom období abstinencie povie, že mu štamperlík neublíži.

Presne tak. Našťastie som mal externú motiváciu a tá môže pomôcť mnohým ľuďom. Ak si však nevyriešia spúšťače, ktoré ich k tomu viedli, po opadnutí prvého nadšenia, ako napríklad náboženská skúsenosť či nový partnerský vzťah, má tendenciu vrátiť sa k zlému, čo bol aj môj prípad. Približne desať rokov som do toho stále upadal.

Čo sú spúšťače?

Môže nimi byť čokoľvek, ale spravidla sa človek nachádza v negatívnom emocionálnom stave. Cíti sa znudene, unavene či vystresovane a ak sa s tým nenaučí konštruktívne pracovať, hľadá únik od riešenia problému. V súčasnosti ho mnohí nájdu práve v pornografii – hrajú v tom rolu hormóny. Primárne je však dôležité naučiť sa pracovať s externými spúšťačmi, ktoré my nevieme ovplyvniť. Inak, pri pohľade na reklamu, pekne oblečenú ženu či miesto padne človek späť do závislosti. Niektorí klienti nám píšu, že nedokážu zaspať bez toho, aby si pozreli šteklivé scény. Interné spúšťače – emócie – vieme ovplyvniť. Stačí nájsť odpovede na otázky: Čo konštruktívne budem robiť, aby som sa nenudil? Ako môžem aktívne odpočívať, ak som vystresovaný? 

Ako má teda závislý človek postupovať?

Spočiatku s klientami riešime, aby si zablokovali prístup k pornu.

Znie to jednoducho, ale ako to dosiahnuť?

Všetky programy sa dajú obísť, preto zdôrazňujem, že je to len pomocná ruka, nie riešenie problému. Potom treba hľadať spúšťač, a to, ako s ním pracovať a osvojiť si zdravé návyky, ako napríklad šport či iná kreatívna činnosť. Klientom tiež pomáhame budovať zdravé vzťahy – nielen partnerské, ale aj priateľské, aby mali v živote niekoho, s kým sa môžu porozprávať a riešiť svoje problémy.

Kľúčovým je teda vytvorenie si podpornej komunity.

Určite áno. To je všeobecne platný princíp. Človek nie je ostrovom sám pre seba. Potrebujeme blízke vzťahy a ak ich nemáme, viac inklinujeme k náhradám, čo je v dobe digitálnych technológií pre každého obrovským pokušením. Výskumy ukazujú, že čoraz mladšie generácie sa cítia osamelo. Vytvára sa tak podhubie na budúcu pornozávislosť.

Vo filme Vlk z Wall Street, ktorý je oslavou hedonizmu, postava Leonarda di Capria priznáva závislosť od drog a od sexu. Druhá postava mu odpovedá, že existujú horšie veci ako závislosť od sexu. Je teda závislosť od porna skutočne problémom?

Určite je to problém. Nechcem iné závislosti zľahčovať, ale v určitom slova zmysle je to zložitejšie než závislosť od heroínu či iných drog. Omnoho menej ľudí sa dostane k takýmto drogám než k pornografii. Vidíme obrovský nárast tejto závislosti, lebo porno je ľahko dostupné, zadarmo a anonymné. Ľahkú pornozávislosť si mnohí ani neuvedomia. Nezbadajú, že majú problém komunikovať s opačným pohlavím.

A keď to už pri mužoch vedie k erektilnej dysfunkcii?

To už je na hrane ľahkej a strednej závislosti, lebo miera sledovania je spravidla častejšia. Muž nedokáže dosiahnuť a udržať erekciu, lebo tú spôsobuje dopamín, ktorý spúšťa aj závislosť od porna. Pocity osamelosti môžu človeka doviesť až k úzkostným stavom, depresiám, sebapoškodzovaniu či sociálnym fóbiám. Je nespočetne veľa spôsobov, ako na nás porno vplýva.

https://standard.sk/34675/chyba-cenzura-pornografie-deti-su-presexualizovane-a-moralka-je-na-smiech-hovori-sexuologicka/

Od porna bola závislá aj vaša manželka a svoju závislosť ste si vzájomne priznali. V tom je vaša skúsenosť opäť neobvyklá.

Aj pre ňu to začalo byť niečím nenormálnym a uvedomovala si, že to sleduje príliš často a zasahuje jej to do predstáv a života. Zlom nastal, keď sme si to navzájom povedali a začali sme to riešiť. Pre oboch to bolo oslobodzujúce. Rozdiel je v tom, že ja som založil projekt NePornu a pomáha mi hovoriť s inými ľuďmi, zatiaľ čo ona by denné riešenie s klientami vnímala ako zdroj pokušenia. Ľudia sú rôzni, ale veľmi jej pomohlo, keď mohla tému otvoriť so mnou a nejakými ďalšími kamarátkami.

Koľko percent sledovateľov porna tvoria ženy?

Napríklad na Pornhube tvorili 35 percent všetkých návštevníkov ženy. Nie je to pol na pol, lebo v staršej generácii sledujú muži porno častejšie než ženy a kedysi to nebolo normalizované, takže sa k tomu ani dnes staršie ženy nedostávajú. Ukazuje sa však, že v dnešnej generácii 17-ročných sa začínajú už rozdiely vo frekvencii sledovania porna medzi mužmi a ženami zmazávať.

Vzrušia sa muži skôr než ženy?

Neplatí to úplne. Hovorí sa, že muži sú vizuálnejší, čo však platí v sexuálnom vzťahu medzi partnermi. Podľa výskumov pôsobí pornografia úplne rovnako na mužov aj ženy.

Podľa štatistík sa asi polovica návštevnosti internetu odohráva na pornostránkach. Je na mieste nejaká regulácia?

Nie som taký idealista, aby som povedal, že sa dá zakázať porno. Som však za to, aby sa vymáhal existujúci zákon, podľa ktorého pornografiu nemôžu sledovať mladiství. Kontrola nemôže fungovať tak, že stačí odkliknúť kolónku, že máte 18 rokov a tým to hasne. Aj alkohol a cigarety si možno kúpiť až s občianskym preukazom a tak by to mohlo fungovať aj pri porne.

To by znamenalo stratu anonymity.

Áno, a to aj pre dospelých, ktorí porno budú pozerať, v čom je zrejme hlavný háčik.

Ktorý vychádza z obáv zo zneužitia týchto dát.

Iné páky však nemáme alebo by boli nákladné na realizovanie. Ak však nič neurobíme, hoci vidíme, ako nás pornografia ovplyvňuje ako spoločnosť, o pár rokov budeme mať obrovský problém.

Ako sa pozeráte na protiargumenty, ktoré hovoria, že sledovanie porna pôsobí ako ventil sexuálnej frustrácie a priamo koreluje so znížením sexuálnych zločinov?

Tieto štatistiky sú zavádzajúce. V dobe, keď vznikli, sa zmenila definícia sexuálneho znásilnenia. Naopak, ukazuje sa, že porno vedie k určitej eskalácii. V Česku to opisuje dokument V sieti, ktorý ukazuje, že chlapi sú znudení pornom a hľadajú niečo nové a adrenalínovejšie. Sexualizovanie mužov a žien sa začína prejavovať aj v partnerských vzťahoch. Muži očakávajú od žien, že sa budú správať ako pornohviezdy a tie ho preto sledujú, aby sa inšpirovali a poskytli to partnerom. Hoci si hovoríme, že je to rozprávka a nie je to reálne, ak majú deti pred prvým reálnym vzťahom napozerané stovky hodín pornografie, naprogramuje to ich mozog, či chceme, alebo nie.

Objavujú sa už výzvy na to, aby vznikala virtuálna pornografia s deťmi pre pedofilov. Vraj to nikomu neublíži a pedofili budú spokojní bez toho, aby ubližovali skutočným deťom. Podľa toho, čo hovoríte, to však skôr posilní pedofilné preferencie.

Určite áno. Dostať sa k detskej pornografii je jednou z možností eskalácie závislosti. Zdôrazňujem, že je to jednou z možností, nemusí to tak fungovať vždy. Mali sme však klienta takmer v dôchodcovskom veku, ktorému manželka našla v mobile detskú pornografiu. V úvode knihy Kto chytá v sieti je indiánske príslovie: V každom z nás žijú dva vlky – jeden dobrý a jeden zlý a záleží na tom, ktorého sýtime. Myslím si, že to funguje jednoducho. Nemôžeme dávať znamienko “rovná sa” medzi pedofilov a sexuálnych predátorov, ale ak budeme normalizovať pedofilné sexuálne prejavy, budeme v nich kultivovať prostredie, v ktorom sa sami seba opýtajú, prečo by to mali robiť len vo virtuálnej realite.

Súvisí to s návalom dopamínu. Človek na niečo upriami pozornosť a získa dávku dopamínu, ale postupne mu to nestačí a chce viac. Ide zákonite človek pri sledovaní porna do extrému?

Buď sleduje porno častejšie, alebo vyhľadáva intenzívnejšie extrémnejšie podnety. Niekto môže začať sledovať násilné porno, iný začne sledovať porno, ktoré nezodpovedá jeho sexuálnej orientácii, iný až pedofilné či zoofilné porno.

Môže teda intenzívne sledovanie porna zmeniť sexuálne preferencie?

Áno.

Aj ohľadom pohlavia?

Sexuálnu orientáciu nemení, ale preferenciu zmeniť môže.

Preferencia verzus orientácia – nie je to hra so slovíčkami?

Práveže sa to snažím pre korektnosť odlišovať. Je možné, že ak si človek prejde abstinenciou, tieto veci sa usadia a človek začne sexuálno vnímať normálnejšie. Nie je to tak, že by sa zmenila orientácia, ale počas závislosti môžem mať homosexuálne či iné preferencie.

O týchto javoch hovorí aj kniha Váš mozog na porne [Your brain on porn, pozn. redakcie]. Spomína dva príklady, keď homosexuál aj heterosexuál začali pozerať porno s opačnou preferenciou.

Treba si uvedomiť, že pri porne človek neobjaví to, čo ho priťahuje. Porno je vytvorené tak, aby človeka sexuálne pritiahlo a vzrušilo, nech je podnet akýkoľvek. Spočiatku to nemusí vzrušovať, ale časom pornografiu normalizujeme a v rámci eskalácie zistíme, že sa nám to páči. Takto môžeme začať pochybovať o tom, či nie sme napríklad na opačné pohlavie. Človek má pocit, že to, čo ho priťahuje, definuje jeho vnútro a neuvedomuje si, že ide iba o programovanie.

Pornografia nie je novým fenoménom. Pornografické nástenné maľby poznáme už z antiky, porno filmy sa natáčajú už desiatky rokov. Posledné roky však najmä v USA vzniká mnoho projektov na boj proti pornozávislosti. V čom je súčasná situácia iná?

Zmenila sa dostupnosť, prístupnosť a anonymita, ktoré sú základom pre online závislosť. Aj v antike boli pornografické výjavy, ale boli v určitom kontexte a hovorili o tom, že sexualita je bežnou súčasťou ľudského života. Pred 30 rokmi bola pornografia najmä v časopisoch či na videokazetách. Človek musel niekam ísť, prenajať si to alebo kúpiť a potom prísť domov. Nebolo to také ľahko dostupné, bolo za to treba platiť a nebolo to anonymné. Tieto prirodzené hranice bránili rozšíreniu závislosti vo väčšom meradle.

Predstavte si, že by mali deti neobmedzený prístup k alkoholu. V krátkom čase by sme sledovali v tejto populácii obrovský nárast závislosti. Deti sa s tým nevedia vysporiadať, nemajú brzdy ako mozog dospelého. Predlžuje sa doba adolescencie a nie sme schopní ovládať sa, lebo závislosť nás drží v detskej fáze.

Je pravda, že závislosť sa darí prekonávať po 90-dňovej abstinencii?

Tento postoj prevládal v začiatkoch, keď sa rozvíjalo hnutie No fap. Pre mnohých to bola méta, ktorú musia dosiahnuť, ale nie je to také jednoduché. Mozog je schopný opraviť sa z fyzickej deformácie mozgu – hovoríme tomu neuroplasticita mozgu. Výskumy však ukazujú, že mozog sa začína vracať do normálu až po pol roku. Vnímam, že po troch mesiacoch je pre ľudí jednoduchšie pracovať so svojou závislosťou, ale minimálna doba na biologickú zmenu mozgu je pol roka až rok.

Ak má niekto problém a príde za vami, aký je postup?

Ponúkame e-mailovú podporu a priradíme mu účet, ktorý spravuje laický, no zaškolený dobrovoľník. Ten sa ho snaží sprevádzať procesom abstinencie.

Ako táto komunikácia vyzerá?

Na začiatku je kontakt intenzívnejší, ale cieľom je vybudovať samostatnosť klienta a uvedomenie si, že je to len na ňom a my mu len pomáhame. Postupne znižujeme frekvenciu kontaktu a učíme ho, ako analyzovať a riešiť situácie sám alebo s niekým v reálnom svete. Ak ide o závažnejšie prípady sprevádzané napríklad depresiami, odkazujeme klienta na odbornú pomoc.

Koľko vaše služby stoja?

Naše služby sú úplne zadarmo.

Kto vás financuje?

Dobrovoľní prispievatelia buď jednorazovo, alebo pravidelne. Na našej internetovej stránke nájdete postup.

Mal by človek pri odvykaní si z pornozávislosti prestať aj s masturbáciou?

Pri masturbácii rozlišujeme niekoľko režimov. Po prvé, režim bez porna, keď človek masturbuje a má aj sex. Po druhé, režim bez porna a masturbácie a po tretie, režim sexuálnej abstinencie, kde človek nemá žiaden sex. Posledným je takzvaný nízky mód, keď sa človek odpojí od sociálnych sietí aj ďalších umelých podnetov.

V tomto smere klientom nič nepredpisujem. Je podľa mňa vhodnejšie, ak si to každý nastaví osobitne. Niekto si povie, že od začiatku prejde do módu sexuálnej abstinencie, ale potom to nezvláda a má tendenciu masturbovať a brať to ako relax. Niekomu od začiatku pomôže, ak ide hard mód bez sexu aj masturbácie, ale pre iného je to veľmi komplikované. Základ je zbaviť sa porna a ubezpečiť závislého človeka, že tieto odlišnosti ešte neznamenajú, že je horší alebo menej schopný prekonať to.

Pete Lupton vyštudoval Medzinárodný baptistický teologický seminár v Prahe. Je zakladateľom portálu a neziskovej organizácie NePornu, ktorá anonymne pomáha ľuďom bojujúcim s pornografiou a sprevádza ich aj ich blízkych. Je ženatý, žije v Olomouci.