Slovenská domácnosť môže pre infláciu ročne stratiť takmer 4 200 eur

Vysoké zdražovanie pociťujú domácnosti najmä pri drahších potravinách, energiách, v službách alebo doprave. No okrem toho zanecháva rekordná inflácia dlhodobejšie škody na osobných financiách. "Značné straty pocítia domácnosti aj pri životných úsporách, ktoré držia na bežných a sporiacich účtoch či termínovaných vkladoch. Zdražovanie sa ich dotkne z dlhodobého hľadiska aj pri hypotekárnych úveroch," upozornil odborník na investovanie z Partners Maroš Ovčarik.

Dlhodobým problémom je vysoká suma 43,5 miliardy eur, ktorú si Slováci držia v bankách na bežných vkladových produktoch. "Počítame, že domácnosť zložená z dvoch dospelých ľudí s priemerným príjmom 922 eur v čistom, môže držať v rezerve a na životných úsporách v bankách na bežných a sporiacich účtoch približne 11 064 eur. Miera úrokov na vkladových produktoch však ani zďaleka nekopíruje rastúcu infláciu. Ak počítame s aktuálnou mierou inflácie na úrovni 12,6 percenta, hodnota úspor po jednom roku tejto domácnosti bude až o 1 394 eur nižšia," upozornil Ovčarik. Odporúča preto presunúť časť úspor do investičných produktov.

Ďalšou oblasťou, ktorá sa podpíše na rozpočtoch domácností, sú podľa analýzy narastajúce poplatky pri úveroch, hypotékach, bankových produktoch, ale aj pri cene nehnuteľností. Podľa analytika Mateja Dobiša z Finančného kompasu cena nehnuteľností oproti minulému roku narástla o 23,3 percenta.

Plnú silu rekordnej inflácie podľa analýzy pocítili domácnosti najmä pri bežnej spotrebe, pretože rástli ceny vo všetkých sledovaných oblastiach spotrebného koša. Ceny potravín boli medziročne drahšie o 16 percent, náklady na bývanie, ktoré spravidla tvoria najvyšší podiel vo výdavkoch domácností, o 15,6 percenta, za pohonné hmoty si domácnosti priplácali medziročne o 36,8 percenta viac.