Blitzkrieg nevyšiel ani Rusku, ani Západu

V bavorských Alpách sa v nedeľu začal samit krajín skupiny G7. Táto skupina pozostáva z kľúčových ekonomík Západu. Ťažko už jej všetkým členom prisudzovať adjektívum „svetovo najvýznamnejšie hospodárstvo“, ktoré im bezpochyby svojho času patrilo.

Napríklad Taliansko, hoci je stále člen skupiny G7, už jednoducho nepredstavuje svetovú ekonomickú špičku. Ide o prestarnutú a zadlženú ekonomiku s dlhom okolo 150 percent HDP, ktorú pred bankrotom chráni tlačenie biliónov eur a manipulácia s úrokmi v podaní Európskej centrálnej banky, jeden zo zdrojov súčasnej inflácie nielen v eurozóne.

Ako to bude s ropou?

Zákaz vývozu ruského zlata, na ktorom sa na samite G7 lídri Západu zrejme dohodnú, je len PR [zatiaľ sa na ňom zhodli len štyri krajiny – USA, Kanada, Británia a Japonsko, pozn. red.]. Chcú vyslať signál, že proti Rusku stále niečo robia. Kým však nedôjde k výraznejšiemu obmedzeniu vývozu ruského plynu a ropy, ide o plesnutie do vody. Zlato pred pandémiou a vojnou, v roku 2019, predstavovalo len 1,6 percenta ruského vývozu.

Lídri krajín skupiny G7 sa budú na samite tiež snažiť prísť na spôsob, ako obmedziť vývoz ruskej ropy. Spojené štáty navrhujú zastropovanie jej cien. Drvivá väčšina tankerov, ktoré ruskú ropu vyvážajú, je poistená na Západe: v Británii a v štátoch EÚ. Spojené štáty navrhujú, aby sa poistenie umožnilo len tým tankerom, ktoré ropu vyvezú za cenu nižšiu, než je navrhovaný strop. Tankery, ktoré by vyvážali ropu drahšie, by na poistenie nárok nemali.

Tento návrh Spojených štátov si ale vyžaduje, aby EÚ stornovala svoje tak bolestne vyrokované embargo na ruskú ropu. To sa má spočiatku, od budúceho roka, týkať hlavne ropy prepravovanej do EÚ tankermi. Ak by návrh USA prešiel, EÚ by teda vlastne zaradila spiatočku, zrušila embargo a dovoz ruskej ropy umožnila, ak bude za zastropovanú cenu.

Navyše Rusko takýto krok už predvída a umožňuje tankerom poisťovať sa vo vlastnej organizácii.

Presun ekonomickej sily do Ázie

Od samitu krajín skupiny G7 tak nemožno očakávať nič prelomové. Účinné sankcie, ktoré Západ mohol uplatniť, už platia. Ich vplyv na Rusko je citeľný, ale postupný. Oslabuje ich však to, že krajiny Západu už svetu tak ekonomicky nedominujú ako ešte v 90. rokoch minulého storočia.

Ak by sa k sankciám proti Rusku pripojili ekonomiky typu Číny, Indie, Indonézie, Saudskej Arábie a ďalších, boli by neskonale účinnejšie. Lenže to sa nestane.

Západ od 90. rokov totiž ekonomicky povážlivo stráca na svojom globálnom hospodárskom význame. Takzvaná hyperglobalizácia, ktorá trvala od prvej polovice 90. rokov až do nedávnych čias, keď ju ukončila Trumpova obchodná vojna s Čínou, pandémia a napokon vojna na Ukrajine, spôsobila presun ekonomickej sily vo svete zo starnúceho Západu najmä do dynamickej, demograficky mladšej Ázie.

S poklesom svojho ekonomického významu stráca Západ aj na geopolitickej dôležitosti.

Vojna na Ukrajine pritom Západ nutne ďalej oslabí. Ekonomiky aj geopoliticky. Nie azda, že by sankcie voči Rusku vôbec neúčinkovali, len sa jednoducho nedostavil ich „blitz efekt“. K žiadnemu okamžitému hospodárskemu zruinovaniu Ruska nedošlo. Tak ako sa Rusku nepodaril „blitzkrieg“ na Ukrajine, Západ nedokázal bleskovo Rusko zdolať ekonomicky. Naopak spoznáva, že jeho vlastné sankcie sú mu veľkou záťažou, vracajú sa ako bumerang, zatiaľ čo Rusko nadväzuje užšiu ekonomickú spoluprácu s Áziou, s Indiou či Čínou.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.