Štáty hlásia návrat k uhliu. Aká je dôveryhodnosť európskej zelenej politiky?

Po nedávnych problémoch s dodávkami ruského plynu od Gazpromu avizovali viaceré členské krajiny EÚ, že prijmú ďalšie kroky na zníženie energetickej závislosti od Ruska. Holandsko, Nemecko, Rakúsko, ale aj Spojené kráľovstvo však upierajú zrak na jeden zo zdrojov energie, ktorý najviac znečisťuje životné prostredie – uhlie.

Uhlie verzus plyn

Uhlie ako vstup pri výrobe elektrickej energie je podľa odborných štúdií približne dvakrát väčším znečisťovateľom životného prostredia než plyn. Svetová jadrová asociácia uvádza, že elektráreň poháňaná uhlím vyprodukuje počas svojho životného cyklu v priemere 1 054, respektíve 888 ton CO₂ (podľa typu uhlia, hnedé vytvára viac emisií) na jednu vyrobenú gigawatthodinu energie.

Na porovnanie, úroveň emisií plynových elektrární sa pohybuje na úrovni okolo 500 ton CO₂ na gigawatthodinu elektrickej energie. Tieto hodnoty emisií sú o poznanie nižšie, ide o takzvané dokonalé spaľovanie (bez ďalších oxidov uhlíka okrem CO₂), no aj tak neporovnateľné s obnoviteľnými zdrojmi. K najmenším znečisťovateľom patria veterné a vodné elektrárne (zhodne 26 ton CO₂ na gigawatthodinu), no pre niektorých prekvapujúco je medzi najlepšími aj energia vyrábaná štiepením jadra (29 ton CO₂ na gigawatthodinu).