Možno sú tu posledné hodiny vládnej koalície, obáva sa Grendel

AKTUALIZOVANÉ Ako ďalej v koalícii? Bude vôbec pokračovať v súčasnom zložení? Na túto otázku by mal dať odpoveď výsledok stredajšej republikovej rady strany Sloboda a Solidarita (SaS). Niečo však preniklo na povrch už teraz. Z koalície zaznievajú obavy, že môže ísť o jej posledné chvíle.

66. schôdza Národnej rady SR Igor Matovič, Eduard Heger a Michal Šipoš. Foto: Martin Baumann/TASR

„Sme svedkami hrubého porušenia legislatívneho procesu. Takisto opakovaného porušenia koaličnej zmluvy. Boli sme aj terčami útokov, klamstiev, jednoducho nemá zmysel sa tváriť, že problémy v koalícii nie sú,“ povedal pred týždňom 28. júna šéf liberálov a minister hospodárstva Richard Sulík. Situácia je podľa neho najmä po udalostiach z posledných týždňov vážna.

Hlavným dôvodom boli neustále útoky predsedu najsilnejšej koaličnej strany OĽaNO Igora Matoviča. Spor v koalícii sa vyostril najmä po tom, ako poslanci Národnej rady SR v stredu (22. júna) prelomili veto prezidentky Zuzany Čaputovej pri takzvanom protiinflačnom balíku z dielne ministra financií Matoviča.

SaS a Matovič sa následne obviňovali zo spolupráce s opozíciou a fašistami. SaS opäť pre Matovičove útoky odmietla chodiť na koaličné rady, OĽaNO zas obvinilo liberálov z rozbíjania vlády. SaS si vzala čas na premyslenie, čo bude robiť ďalej. Pripustila vtedy aj odchod z koalície, hoci tvrdí, že má vôľu v kabinete pokračovať. Matovič medzitým vyzval Sulíka aj liberálov na uzmierenie, na čo však SaS nijako pozitívne nezareagovala.

Prvý scenár: odchod Matoviča z vlády

V reakcii na tieto udalosti zvolala SaS na stredu 6. júla mimoriadnu rozšírenú republikovú radu. Na nej sa má rozhodnúť o ďalšom postupe v koalícii a strana si zrejme určí aj nejaké podmienky, za ktorých je ochotná naďalej pokračovať vo vládnej spolupráci.

Ako špekulujú viaceré slovenské médiá, základné scenáre sú dva. Pravdepodobnejší je ten, že republiková rada SaS dá v stredu zrejme premiérovi Eduardovi Hegerovi (OľaNO) ultimátum, aby odišiel Matovič z funkcie ministra financií. Inak si liberáli zbalia kufre a odídu z vlády.

Za takýto postup je podľa informácií Denníka N väčšina členov tohto straníckeho orgánu SaS, v ktorom sú okrem 13-člennej republikovej rady aj poslanci a členovia vlády. Ultimátum by malo trvať do začiatku septembra, tento termín by sa ešte mohol na stredajšom stretnutí mierne posúvať.

„O tom, že potrebujeme nového ministra financií, som plne presvedčený, inak by som o tom nehovoril,“ hovorí člen republikovej rady SaS Marián Viskupič. Dodáva, že ide o jeho osobný názor a rozhodne sa v stredu.

Komentátor Štandardu Jaroslav Daniška sa domnieva, že ak dá Sulík vláde ešte šancu a povie, že pre to musí odísť Matovič z vlády, nevyrieši sa tým nič. V OĽaNO má moc Matovič, všetci ho viac či menej počúvajú. Od Hegera po Čekovského a Vašečku.

„Aj keby Matovič odišiel do parlamentu, bude ďalej rozhodovať o agende OĽaNO, o konfliktoch so SaS, mužstvo bude hrať stále na neho. Sulík nedosiahne nič. Do polroka to uvidia všetci. Matovič bude mať dosť chuti a viac času na ďalšie spory. A Sulík to vie,“ dodáva Daniška.

Igor Matovič, Boris Kollár, Richard Sulík a Veronika Remišová. Foto: TASR/Michal Svítok

Druhý scenár: odchod SaS z vlády

Menej pravdepodobný je okamžitý odchod liberálov z vládnej koalície, hoci si ho niekoľko poslancov SaS želá viac ako ultimátum. Keďže je scenár ultimáta v strane už predbežne dohodnutý, je možné aj to, že bude rozšírená republiková rada hlasovať jednomyseľne.

Ak dokáže Sulík presvedčiť stranu a tá odíde z vlády, dopadne to ešte horšie, píše Daniška s dôvetkom, že nie preto, že ho niekto nazve rozbíjačom vlády po druhýkrát. Sulík nerozbil ani Radičovej vládu, hlasoval vtedy tak, ako sa zaviazal voličom, neporušil vládny program, iba sa pri gréckom dlhu postavil EÚ.

Sulík sa však podľa Danišku vo vláde takmer stratil. „Z jeho veľkých zmysluplných konfliktov (grécky dlh, fungovanie EÚ, masová migrácia) nezostalo nič. Jeho minister zahraničných vecí robí eurofilnú politiku, nedokázal sa vzoprieť utopickej zelenej agende, masívnemu zadlženiu pod značkou Plán obnovy, podkopávaniu V4 ani odrezávaniu sa od ruskej ropy a plynu, ktoré poškodzuje záujmy Slovenska. Sulík sa nesprával ako liberálny nacionalista, čo ho kedysi vynieslo k moci,“ komentuje Daniška.

Podľa Denníka N sa v SaS hovorí aj o tom, že by bolo dobré hľadať aj inú možnosť než spomínané dva scenáre. Iný realistický scenár, ktorý by priniesol upokojenie situácie v koalícii a umožnil by dovládnuť štvorkoalícii, však zatiaľ nikto nepredstavil.

Eventuálny odchod liberálov z vládneho štvorlístka na sociálnej sieti v utorok okomentoval aj podpredseda parlamentu Gábor Grendel. „Dnes tu na FB dominuje medzi politikmi sviatok sv. Cyrila a Metoda. Akoby nič nenasvedčovalo faktu, že sú to možno posledné hodiny tejto vládnej koalície. Zajtra SaS oznámi, či v nej ostane, alebo odíde. Verím, že nie je o všetkom vopred rozhodnuté a republiková rada sasky zváži všetky plusy a mínusy. Som presvedčený, že ak sa rozpadneme, voliči nám to kruto spočítajú v predčasných voľbách,“ napísal.

Premiér chce zmierovať

Premiér Eduard Heger v okamžitej reakcii na Sulíkovo zvolanie republikovej rady povedal, že mieni zachovať stabilitu vlády. Hovorí o potrebe zotrvať v štvorkoalícii. Nepovedal však, či pre jej zachovanie pristúpi k rekonštrukcii vlády.

„Pre mňa jeden scenár, stabilita tejto vlády,“ podčiarkol premiér. Najväčší problém koalície vidí v jej komunikácii. Apeloval preto na partnerov, aby si uvedomovali zodpovednosť. V súčasnej situácii musia podľa Hegera najprv opadnúť emócie.

Neskôr prišiel s plánom reformovania koaličných rád. Chce ňou sprehľadniť procesy a priniesť viac pokoja, povedal to v diskusnej relácii RTVS Sobotné dialógy.

Heger nechcel viac svoj návrh konkretizovať. Povedal, že o ňom rokuje v koalícii. „Je to niečo, čo by mohlo priniesť viac pokoja do situácie a mohlo by to posunúť komunikáciu, aby ľudia videli výsledky, ktoré robíme,“ povedal. Naďalej bude podľa neho platiť, že jej súčasťou budú koaliční lídri, pretože na nich je to postavené. „Budú tam súčasne v jednom okamihu,“ dodal.

S blížiacou sa republikovou radou SaS Heger povedal, že s každým koaličným lídrom rokuje a každý má nejaké požiadavky, no nechcel ich špecifikovať. Oceňuje, že každý si uvedomuje zodpovednosť, a prosí, aby v nej zotrvali. Slovensku podľa neho treba ukázať, že demokratické strany vedia dovládnuť a majú výsledky. Dodal, že konflikt nesmie vyústiť do pádu vlády. „Nemôžeme si dovoliť skrátiť volebné obdobie, rozpad vlády,“ vyhlásil.

Eduard Heger. Foto: TASR/Martin Baumann

Treba však dodať, že riadna koaličná rada však už týždne nezasadla, SaS sa na nej pre útoky Matoviča odmieta zúčastňovať.

Viacerí ľudia zvnútra koalície pre denník Sme potvrdili, že by sa koaličné rady podľa návrhu OĽaNO mali konať menej často – nie každý týždeň, ale napríklad raz za mesiac. Zúžil by sa tiež okruh ľudí, ktorí by na rokovania chodili – na predsedov štyroch koaličných strán a premiéra.

Sme rodina sa nebráni ani predčasným voľbám

Hnutie Sme rodina sa nebráni predčasným voľbám, ak nedôjde k dohode medzi lídrami koaličných strán SaS a OĽaNO. Podľa ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Milana Krajniaka (Sme rodina) hnutie v koalícii zotrvá, kým bude vláda ľuďom prinášať pomoc. Uviedol to v nedeľňajšej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12.

„Reálna možnosť je buď pokračovať vo vláde, ktorá prijíma veci, ktoré pomáhajú ľuďom, (…) alebo, ak sa nedokáže Matovič so Sulíkom dohodnúť, tak sa dohodnime na predčasných voľbách. My sa im vôbec nebránime,“ vyhlásil Krajniak s tým, že rozhodnutie o ďalšom postupe nie je na hnutí Sme rodina.

Milan Krajniak. Foto: TASR/Jakub Kotian

„Bielymi figúrkami ťahá premiér, my si počkáme, ako sa to uzavrie, ale nebudeme sa do toho zapájať,“ skonštatoval. Reformu koaličných rád, ktorú im predstavil premiér Heger, podľa neho nepotrebujú. „Ak si premiér myslí, že bude fungovať, budeme ju rešpektovať,“ dodal.

Ako to vidí politológ

Jedna z možností, ktorú by si mohla SaS stanoviť ako podmienku zotrvania v koalícií, je odchod Matoviča z vlády a z postu ministra financií. Politológ Juraj Marušiak označil takúto prípadnú požiadavku pre agentúru SITA vzhľadom na konflikty v koalícii za opodstatnenú.

„Čo sa však týka realistickosti takejto požiadavky, dovoľujem si byť skeptický. Matovič je lídrom OĽaNO, symbolizuje ho a predstavuje ho. Už len z tohto dôvodu je tá požiadavka veľmi problematická,“ myslí si Marušiak. Ak by podľa neho Matovič z vlády odišiel, vrátil by sa do parlamentu, kde by sa prejavoval ako líder OĽaNO. „Ešte viac mu to rozviaže ruky. Ešte viac bude môcť vystupovať ako opozícia voči všetkému, aj voči vláde, v ktorej má OĽaNO dominantnú pozíciu. Bola by to veľmi divoká jazda,“ uviedol politológ.

Juraj Marušiak. Foto: TASR/Lukáš Grinaj

Marušiak uviedol, že šance na prípadnú menšinovú vláda závisia od toho, ako by si takáto vláda dokázala zabezpečiť podporu nekoaličných poslancov v parlamente.

„Predpokladám, že SaS by negarantovala udržanie menšinovej vlády. Bola by to pre nich strela do nohy, pokiaľ by odišli z vlády len preto, aby ju mohli v menšinovej pozícii ďalej podporovať. Vláda by sa musela opierať o kotlebovcov. Existuje teoretická šanca, že by si teda vláda mohla predĺžiť život,“ zhodnotil politológ.

Poznamenal však, že by vo zvyšku koalície museli zrejme počítať s odporom časti poslancov OĽaNO, ako to naznačil poslanec Kristián Čekovský. „Nedá sa vylúčiť, že aj niektorí poslanci strany Za ľudí alebo tí, ktorí ešte podporujú vládu, aj keď opustili klub OĽaNO, by svoje rozhodnutie prehodnotili. Takže tá stabilita vlády by bola ohrozená a bolo by otázkou času, kedy by sa takáto vláda zrútila,“ priblížil Marušiak.

Podľa neho reálnejšie ako menšinový kabinet sú pravdepodobnejšie predčasné voľby. „Skôr to vidím takto, aj keď na Slovensku sa predvídať nedá nič. Takáto menšinová vláda by stratila aj svoj morálny mandát. To by bol určite vážny problém. Rovnako aj z hľadiska medzinárodnej reputácie, ak by sa vláda opierala o strany extrémnej antidemokratickej pravice. V Európe existujú vlády s podporou populistickej pravice, ale nie takej, ktorá má neonacistické korene a identitu,“ povedal Marušiak.

(im, tasr, sita, tod)