Analýza skúmala všetky okresy vzhľadom na dojazdovú vzdialenosť a vekovú štruktúru obyvateľstva. V niektorých častiach Slovenska je totiž horšia infraštruktúra a staršia populácia, čo vedie k častejším návštevám lekárov primárnej starostlivosti.

Následne sa okresy rozdelili podľa aktuálneho počtu lekárov a potrebnej kapacity na štyri skupiny: zabezpečené, rizikové, rizikovo nedostatkové a kriticky nedostatkové.

„Sieť všeobecných lekárov pre dospelých zabezpečuje 2 404 všeobecných lekárov, kde súčet ich úväzkov predstavuje 2 071 lekárskych miest. Priemerný vek všeobecných lekárov je na úrovni 57 rokov a 41 percent z nich je vo veku 63 a viac rokov,“ zhodnotil rezort.

Celkovo chýba 400 všeobecných lekárov pre dospelých. Z mapy vyplýva, že len desať okresov má dostatok obvodných lekárov – Púchov, Zvolen, Bardejov, Stropkov, Medzilaborce a Košice (I-IV a Košice Okolie). Rizikových okresov (žltých) je 24, rizikovo nedostatkových (červených) je dokopy 34 a kriticky nedostatkových (čiernych) jedenásť okresov. Najhoršia je situácia na Kysuciach, Orave a v Banskobystrickom kraji, kde je v dôchodkovom veku tretina všeobecných lekárov, pričom už teraz tam desať percent obyvateľstva nemá svojho lekára.

Nebude sa mať kto postarať o deti

Ešte horšie vyzerajú štatistiky detských lekárov. Zo 79 okresov ich nemá dostatok ani jeden. Rizikových je 33 okresov, rizikovo nedostatkových 32 okresov a v kritickom stave je až 14 okresov.

Sieť primárnych pediatrov aktuálne tvorí 1 216 lekárov. Ich súčet úväzkov predstavuje 993 lekárskych miest. Priemerný vek pediatrov je na úrovni 59 rokov a 48 percent z nich je vo veku 63 a viac rokov.

Na Slovensku chýba 223 primárnych pediatrov. Najviac na Orave, v hladových dolinách na juhu Slovenska, ale ich kritický a rizikový nedostatok badať aj v hlavnom meste a okolitých okresoch – teda v častiach, ktoré sú na tom ekonomicky lepšie a kde sa sťahujú mladší ľudia a očakáva sa vyšší populačný prírastok.

Podľa dát má približne polovica pediatrov vyše 60 rokov a čoskoro odíde do dôchodku. Práve vtedy sa očakávajú najväčšie problémy. Náhrada neexistuje, lebo záujem o pediatriu sa posledných šesť rokov prepadol o 38 percent. Príčiny tohto poklesu v rozhovore pre Štandard zhrnula pediatrička Kristína Visolajská.

Deti musia mať svojho pediatra, preto ak nejaký lekár skončí, župa jednoducho prerozdelí jeho ulice lekárom, ktorí ostali v systéme. Problémom je ale preťaženosť detského lekára a tým jeho dostupnosť. Už dnes sa bežne stáva, že pediatri nezvládnu vyšetriť v daný deň všetky deti.

Riešenia rezortu majú prilákať desiatky lekárov

Nedostupnosť starostlivosti v ambulantnom sektore má priamy vplyv na počty pacientov v ústavnej starostlivosti. V nemocniciach končia aj pacienti, ktorí by vôbec nemuseli, keby dostali včasnú diagnostiku a liečbu ešte pred nemocnicou.

Navyše, problém sa bude zhoršovať. Pre starnutie populácie sa očakáva zvýšený výskyt chronických ochorení a multimorbidít, čo bude ešte zvyšovať dopyt po primárnej starostlivosti.

Ako do toho celého zapadá analýza optimálnej potreby lekárov primárnej starostlivosti?

V nedostatkových oblastiach chce rezort ministra Vladimíra Lengvarského (nominant OĽaNO) podporiť vznik nových ambulancií pediatrov aj praktikov. Z Fondu obnovy sa na to vyčlenilo jedenásť miliónov eur. V priebehu obdobia 2022-2026 má takto vzniknúť aspoň 170 nových ambulancií.

Začínajúcich lekárov, najmä absolventov, vraj odrádzajú vstupné náklady na zriadenie ambulancie a v prípade vzniku novej ambulancie najmä neistota súvisiaca s obdobím, kým sa im podarí zmluvne si zaviazať dostatok poistencov (kapitantov). V tomto období ich preto ministerstvo plánuje finančne podporiť.

Obvodných lekárov chce ministerstvo zdravotníctva motivovať aj zvýšením ich kompetencií a znížením administratívnej záťaže. Tento rok rezort zrušil systém delegovanej preskripcie, čím chcel praktikom ušetriť dve hodiny z ich ordinačných hodín. Pacientske organizácie však konštatujú, že niektorí pacienti sa ani po pol roku od schválenia tejto novely nevedia dostať k liekom.