Ženevský letný zápisník: Noviny píšu o matematikoch a diskusii, či je Švajčiarsko ešte neutrálne

a každý sa vrátil k svojmu osudu.

Existuje tisíc spôsobov zrady,

ktoré všetky vedú k tomu istému.“

●

Ženevské noviny privítali veľkým titulkom udelenie Fieldsovej medaily pre tridsaťšesťročného profesora matematiky Huga Duminil-Copina zo Ženevskej univerzity. Medaila sa udeľuje matematikom pod štyridsať rokov a považuje sa za najvyššie ocenenie, aké môže matematik dostať, inak povedané ide o "Nobelovu cenu za matematiku“.

Ako tento mladý Francúz uviedol pre noviny Tribune de Genève, matematika mu veľmi nešla, skôr ho bavil tanec a hudba. V pätnástich rokoch ho ale rodičia zapísali na francúzske elitné gymnázium Louis-le-Grand, kde sa postupne stal premiantom v matematike. Spomína na detstvo, ako mu otec dával logické a matematické hádanky, ktoré ho zbavili strachu z robenia chýb. Aktuálne už Duminil-Copin dostal ponuky prestížnych univerzít z Ameriky, Británie a Francúzska. Zostáva ale v Ženeve, do ktorej sa vlastnými slovami „zaľúbil“ a voľný čas trávi so svojou malou štrnásťmesačnou dcérkou.

Vľavo: Hugo Duminil-Copin v roku 2014. Vpravo: ruský matematik Stanislav Smirnov na fotografii z roku 2008. Foto: wikimedia/Ruf Tatjana, CC BY-SA 2.5, wikimedia/Leonid Lenyashin CC BY-SA 3.0

Hugo Duminil-Copin (ročník 1985) – syn stredoškolského učiteľa telocviku a bývalej tanečnice, učiteľky na základnej škole – získal doktorát na Ženevskej univerzite pod vedením Stanislava Smirnova (ročník 1970), rovnako nositeľa Fieldsovej medaily. V roku 2014 sa Duminil-Copin stal profesorom a mentorom Fieldsovho medailistu Wendelina Wernera. Skvelí učitelia vychovávajú skvelých žiakov.

●

Začali sa letné prázdniny. Ženeva je posiata zelenými parkmi. V takmer každom je detské ihrisko s hojdačkami, preliezačkami s jemným pieskom, malými, plytkými bazénikmi a bezplatnými verejnými toaletami. Upravený trávnik vôkol ihriska pokrývajú farebné deky, na ktorých sedia rodičia a pozorujú svoje ratolesti. Deti pištia, rodičia kričia pokyny. Rozoznávam francúzštinu, nemčinu, angličtinu, španielčinu, poľštinu, ruštinu, (asi aj) dánčinu.

V peknom počasí sa v mestských parkoch objavia stánky s občerstvením a bezplatné ležadlá. Špecialitou sú takzvané Ludobusy, autobusy križujúce parky a námestia s približne tristo hračkami a pozývajú rodičov s deťmi, aby sa zadarmo zahrali. Mestské knižnice organizujú v parkoch čítania, tvorivé dielne a koncerty. Skvelá verejná doprava vás odvezie snáď do každej ulice mesta. Deti do šesť rokov cestujú zadarmo. Pri vysokých mzdách je cena 67 frankov za mesačník viac než veľkorysá. Múzeá a galérie sú, až na pár výnimiek, zadarmo. Dotuje ich mesto. Vstup je dobrovoľný, ale návštevníci obvykle podarujú päť či desať frankov.

●

Noviny hlásia návrat covidu. V boji proti covidu sa Švajčiarsko spolieha na vakcíny, a to predovšetkým pre rizikových a starších obyvateľov. Švajčiarsko prijalo model, v ktorom sa „žije s vírusom“ a opatrenia sa robia, až keď hrozí preťaženie nemocníc. V samotnej Ženeve je troma dávkami zaočkovaných 86 percent obyvateľov nad osemdesiat rokov. Aktuálne v Ženeve zistili za tri dni viac než osemsto prípadov a v rámci celého Švajčiarska za posledných sedem dní viac ako 45 000 prípadov. Za posledné týždne sa hospitalizácie zvýšili o viac než 30 percent. Polovica prijatých pacientov má viac ako 80 rokov. Nemocnice v Ženeve zaviedli povinné rúška a odporúča sa limitovať počet návštevníkov. V súčasnosti je vo Švajčiarsku plne zaočkovaných 69,2 percenta populácie a experti začínajú hovoriť o štvrtej dávke pre rizikových občanov a občanov nad osemdesiat rokov. Infektológ Alessandro Diana uviedol pre noviny Tribune de Genève: „Cieľom štvrtej dávky je zabrániť rehospitalizácii, nie reinfekcii. Ak covid dostanú zdraví ľudia, nie je to problém. Nebezpečenstvo hrozí, keď sa nakazia starší ľudia alebo ľudia so zníženou imunitou.“

●

Na oboch brehoch jazera Léman je viacero súkromných a verejných pláží. Hladina tohto druhého najväčšieho jazera v strednej Európe sa na horizonte stráca v belasej oblohe a na francúzskej strane sa popri jazere týčia mohutné Alpy. Ak je pekne, z oblakov sa vynorí majestátny Mont Blanc. Biela hora celoročne pokrytá snehom a ľadovcami. Ležíte na deke, pred vami sa týči Biela hora, jachty a člny sa hojdajú na hladine, povetrie je plné slnka, sviežeho, slaného vetra a zvuku vĺn udierajúcich na úhľadne zarovnané pobrežné skaly. Ak ste si zabudli zobrať kávu do termosky, môžete si v kaviarni vychutnať malé presso za štyri franky.

Politika a vojna ale preniká všade. Švajčiari vedú diskusie o svojej slávnej neutralite. Švajčiarsku neutralitu sa po roku 1945 zaviazali rešpektovať všetky bojujúce strany. Neutralita vychádza zo záväzku nezúčastňovať sa na vojnách, nevstupovať do vojenských aliancií ani neposkytovať svoje územie pre cudzie vojská a vojenský materiál. Politik Švajčiarskej ľudovej strany Yves Nidegger sa vo svojom komentári pre noviny GHI pýta, či švajčiarska neutralita „nezomrela na Ukrajine“. Kritizuje, že navzdory očakávaniu, sankcie vojnu nezastavili. Napriek tomu sa Švajčiarsko pripojilo k „ekonomickej vojne“ proti Rusku, čo viedlo k zaradeniu Švajčiarska na ruský zoznam nepriateľských krajín. Nidegger končí komentár slovami: „Zo všetkých vlád na svete iba jedna stále verí v neutralitu Švajčiarska: Spolková rada.“