Sme presvedčení, že sloboda, ktorú si Slovensko v roku 1989 vydobylo, je dar. Tento dar treba starostlivo chrániť a zveľaďovať. Vytvárať prostredie, „v ktorom sa budú ľudské bytosti zbavené strachu a núdze tešiť slobode prejavu a viery“ (cit. Z Preambuly Všeobecnej deklarácie ľudských práv) je celospoločenskou úlohou. Kultúrno-spoločenské podujatia majú tento étos kultivovať. Sme preto veľmi znepokojení, že udalosti na festivale Pohoda a najmä následné vyjadrenia riaditeľa festivalu Michala Kaščáka tento ideál na Slovensku podkopávajú.
Zarazila nás preto miera konfrontácie, ktorej sa biskupovi Haľkovi na festivale dostalo pre jeho predošlú snahu verejne artikulovať a aplikovať učenie Katolíckej cirkvi v otázke manželstva a rodiny. V priebehu festivalu bol opakovane prerušený pri svojej spovednej službe. Jeho provizórna spovednica sa stala cieľom viacerých nedôstojných prejavov aktivistov a účastníkov festivalu, od prekrytia náboženského symbolu – kríža – dúhovou vlajkou cez popísanie kríža a spovednice nedôstojnými heslami až po trápnu „queer-performance”, kedy sa mu ako biskupovi dostalo od aktivistov „rozhrešenia”. Takéto správanie považujeme za nedôstojné festivalu Pohoda a celkovo podvratné vo vzťahu k cieľu budovania slušnej a slobodnej spoločnosti, v ktorej sa bežní ľudia môžu cítiť slobodní prejaviť svoje náboženské, morálne a politické presvedčenie.
Sklamala nás tiež následná reakcia riaditeľa festivalu Michala Kaščáka a viacerých publicistov, ktorí vyčíňanie týchto aktivistov bagatelizovali alebo ospravedlňovali. Namiesto toho, aby sa riaditeľ festivalu dištancoval od narušenia pokojného a tolerantného spolužitia rôznych názorových skupín, svojím ospravedlnením sa za účasť otca biskupa ustúpil hlučnej menšine, ktorá bráni kultivovaniu verejnej diskusie. Týmto krokom riaditeľ festivalu prilial vodu na mlyn hlučnej menšiny, ktorá postoje biskupa Haľka a samotné učenie Katolíckej cirkvi vo veci manželstva a rodiny označuje ako homofóbne a ktorá sa dlhodobo usiluje o ostrakizáciu tých, ktorí toto učenie vo verejnom priestore zastávajú.
Biskupovi Haľkovi patrí za jeho službu vďaka. Jeho ochota ísť slušne diskutovať a vykonávať svoju službu aj do prostredia, kde postoje, ktoré reprezentuje, azda nemusia byť práve tými prevládajúcimi, je príkladom života v slobodnej spoločnosti. Otec biskup pokojne prijal animozitu namierenú voči jeho osobe a zachoval si tvár. Považujeme za svoju povinnosť sa ho v týchto dňoch zastať a povedať, že stojíme za ním.
