Zvýšenie úrokových sadzieb a nový nástroj ECB vysielajú štátom protichodný signál

Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok prvýkrát po jedenástich rokoch pristúpila k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Po týždňoch čakania a kritike časti odbornej verejnosti sa tak pridala k americkému Federálnemu rezervnému systému (Fed) a Britskej centrálnej banke. Tento krok v boji proti prudkému rastu cenovej hladiny bol avizovaný dlhšiu dobu a nebol prekvapujúci. Očakávalo sa však zvýšenie o 0,25 percentuálneho bodu a mnohí tak boli mierne zaskočení dvojnásobným zvýšením.

Šéfka ECB Christine Lagardová poukázala na potrebu rázneho opatrenia, keďže inflácia v eurozóne bola v júni na úrovni 8,6 percenta, pričom cieľom banky je držať infláciu na dvojpercentnej úrovni. „Inflácia je naďalej nežiaduco vysoká a očakáva sa, že ešte nejaký čas zostane nad naším cieľom. Najnovšie údaje naznačujú spomalenie rastu, čo zatemňuje výhľad na druhý polrok 2022 a ďalšie roky," uviedla Lagardová, pričom naznačila, že nad Európou sa zbiehajú mraky recesie.

Drahšie hypotéky

Slovensko je na tom s infláciou ešte horšie, než je priemer eurozóny. Rast cien u nás presiahol už 13 percent. Dvojnásobné zvýšenie úrokovej sadzby by sme preto na prvé počutie mali oceniť ako logický krok. Nesie si to však aj viaceré negatívne sprievodné javy a následky. Vyššie úrokové sadzby totiž neznamenajú len lepšie podmienky pre sporiteľov a skrotenie vysokej zlej inflácie. Ovplyvnia aj ekonomickú aktivitu, pričom sa zvyšuje riziko recesie.