Miesto pre všetkých a dúhový problém

Opera SND sa na Facebooku zafarbila dúhovo. Je to otvorená politická deklarácia, ktorá poškodzuje divadlo. Píše bývalý riaditeľ SND Pavol Smolík.

„Divadlo je miesto pre všetkých. Na javisku aj v hľadisku sú u nás vítaní ľudia každej sexuálnej orientácie, farby pleti a náboženského vierovyznania.“ Takúto informáciu som si prečítal tento víkend na Facebooku Opery Slovenského národného divadla.

Prekvapilo ma, prečo nás SND uisťuje o tom, že je tam každý vítaný. Bolo to niekedy inak? Treba v tomto smere niečo naprávať osobitným vyhlásením?  V tomto divadle som pôsobil dohromady dvadsaťpäť rokov, ale nikdy som nezažil (nečítal, nepočul), že by tam niekto nebol vítaný. Za socializmu sa nikto divákov nepýtal na ich kádrový profil, do divadla mohli ísť židia i kresťania (ak práve neboli zavretí, ale to priamo s SND nesúvisí). Ani po revolúcii nikto nelustroval dlhoročných komunistov, či môžu ísť na Nabucca. Púšťali tam blondíny aj brunetky. Nízkych aj vysokých. Na javisku vystupovali ľudia z celého sveta. Prečo teda treba niekoho uisťovať, že je to tak aj naďalej? Že tam môže ísť každý?

Najprv mi napadlo, že keďže Opera SND je dnes v katastrofálnom stave, hrá minimálne a nachádza sa de facto v režime umeleckej likvidácie, tak od toho, čo by ľudí zaujímalo ‒ totiž plnohodnotného dramaturgického a hracieho plánu na ďalšie obdobie ‒, vedenie divadla strategicky odvádza pozornosť takýmto bodrým facebookovým zvolaním.

Je tu však jedna dôležitá okolnosť, ktorá celú vec vysvetľuje: presný zmysel tohto vyhlásenia  jasne určuje jeho dúhový dizajn. Takže vedenie SND takto reaguje na dúhový pochod, ktorý sa konal v Bratislave. Tu však potom vyvstáva niekoľko vážnych otázok: je poslaním verejnoprávnej inštitúcie prikláňať sa verejnými proklamáciami k tej či onej názorovej skupine spoločnosti? A ďalej: uskutočnilo sa v Opere SND referendum, či takéto vyhlásenie v takejto forme a v takomto čase podporujú všetci zamestnanci? Kto je to tá „Opera SND“, ktorá vyhlásenie zverejnila? Len riaditeľ, len PR oddelenie, alebo aj zamestnanci? Veď okrem dúhového pochodu sa v tom istom čase konal aj pochod za tradičnú rodinu. Žeby rodiny už vítané neboli? Alebo im to netreba hovoriť, tak ako to netreba hovoriť ani nikomu inému? Ale prečo tá diskriminácia? Nuž pozor, potom už ide o celkom iný kontext! Tým, že Opera SND podporila len dúhový pochod, spoločensky sa jasne vyhraňuje proti rodine založenej na manželstve muža a ženy. A to je už potom fakt ofsajd.

Dúhové hnutie má veľký problém. Vo svojej košatej mnohorakosti akceptuje (dovoľuje) všetko. Okrem výhrad voči samému sebe. Jednoducho referenčným bodom dúhového hnutia je dúhové hnutie. Každý človek priemerne vzdelaný v exaktných vedách pritom musí vedieť, že takýto model nemôže fungovať.  A každý človek priemerne rozhľadený v politických vedách vie, že takýto režim (na istý čas) fungovať môže ‒ ale len ako totalita.

Ako je to vlastne s tou dúhou? Pokiaľ sú všetky farby rovnocenné v zmysle, že je to jedno, akú si vyberieš, lebo dúhovosť je len o výbere samotnom, a nie o kvalite výberu, tak potom sa všetky odtiene zákonite zlejú do úplne nezaujímavej sivej. Ešteže je tu hnutie za rodinu, ktoré do tohto zmätku prinieslo jednu jasne definovanú farbu dávajúcu nádej, že toto všetko predsa len prežijeme…