Usporiadateľ nielen ukončil koncert, následne sa na Facebooku podniku aj patrične kajal. Napísal: „Chceli by sme sa ospravedlniť všetkým ľuďom, ktorým koncert spôsobil zlé pocity. Zlyhali sme v tom, ako sa tým v predstihu dostatočne zaoberať a chrániť vás.“
Hoci si už nebol istý, či zrušenie koncertu bolo správnym riešením, usporiadateľ priznal „nedostatky v senzibilizácii“ a povedal v nepreložiteľným woke jazyku: Nechať ich ďalej hrať, „to sa tiež nahmatalo ako nesprávne“ (hat sich auch falsch angefühlt).
Ak sa vám zdá zvláštne, že sa v alpskej krajine s robustnou stredopravou väčšinou používa taký rozvinutý slovník precitlivenosti, treba narýchlo vysvetliť, čo je ten Bern za mesto.
Je to s odstupom najľavicovejšie mesto Švajčiarska. Primátor je od Zelených, v päťčlennej mestskej vláde sedia dvaja Zelení, zelené strany (majú ich v Berne štyri) držia v 80-člennom zastupiteľstve 32 mandátov, sociálni demokrati 23, krajná ľavica 4.
Pravé a stredové spektrum oslovuje iba štvrtinu mestských voličov. Bern je hlavným mestom Švajčiarska, so 135-tisíc obyvateľmi na skoro 9-miliónovú krajinu je však pomerne malým centrom. Hemží sa to tam študákmi a osvietenými úradníkmi Konfederácie. V ničom nereprezentuje priemer krajiny. Bežný Švajčiar preto používa Bundesbern („konfederálny Bern“) skôr ako nádavku. Chce s tým Bernom mať čo najmenej spoločného. Koniec exkurzu.
Verejna debata o bernskom prípade kultúrneho privlastnenia má ešte aj v mainstreamovej tlači jasnú tendenciu: Málokto obhajuje zrušenie koncertu, málokto ho chápe, mnohí o tom vtipkujú.
Je to už druhá debata tohto druhu v nemeckojazyčnom svete – v marci sa stalo niečo podobné v nemeckom Hannoveri. Usporiadateľ sa volal v tomto prípade Fridays for Future, obeť Ronja Maltzahnová. V poslednej chvíli zrušili vystúpenie medzinárodne uznávanej hudobníčky, lebo bolo „neprijateľné, aby biela osoba nosila na pódiu dredy a prisvojila si takým spôsobom antikolonialistický a antirasistický príbeh“.
Jediný rozdiel bol v tom, že klimatická mládež ponúkla Maltzahnovej aspoň východisko: Keby si narýchlo ostrihala vlasy, mohla by spievať. Tá však trucovala a nechala si svoje dlhočizné dredy.
Aj terajšia debata prirodzene vytvára vtipy: „Cez víkend som pozerala Winnetoua a cítila som sa po ňom tak zle, že som sa sama polícii nahlásila.“ „V dobe, v ktorej sa každý môže cítiť ako príslušník pohlavia, na ktoré sa práve cíti, nie je to isté možné s účesom.“ „Rovnaký argument sa dá použiť aj na zákaz pizze, ktorá je predsa len jedlom chudobných z juhu Talianska. Konzumácia tohto jedla dobre situovanými Severoeurópanmi preto predstavuje degradáciu tamojších ľudí.“
Važnejšie znie hudobnohistorická námietka, že reggae sa vyvinulo zo ska, ktoré zase vzniklo v Anglicku zmiešaním jamajských hudobných štýlov blue Beat, skiffle a dancehall s anglickou popovou hudbou – a že Bob Marley mal bieleho otca. Alebo etnohistorická námietka, že „dredy“ boli v dávnejšej minulosti bežným účesom aj v Európe, napríklad u Keltov, niektorých germánskych národov a Vikingov.
Nezodpovedaná je zatiaľ otázka, ako si poradia wokeisti s Carolou Racketeovou, t. j. s mladou nemeckou kapitánkou, ktorá zachránila 53 afrických migrantov v Stredozemnom mori a bola pre porušenie talianskych zákonov na zopár dní zadržaná. Racketeová je na jednej strane ikonou pre všetkých, ktorí bojujú za prisťahovalectvo z Afriky, na druhej strane je to beloška s dredmi. Čo ona na to, nechce si to odstrihať?
Kým proafrická nemecká kapitánka je zatiaľ ušetrená, rozdáva bernský amatérsky hudobník Dominik Plumettaz jedno interview za druhým. Obvinenia z rasizmu rázne odmieta, veď jeden z dvoch, ktorí majú dredy, „má manželku tmavej pleti a veľa priateľov z afrických krajín“. Všeobecne vyzýva Plumettaz k tomu, aby „sa debatovalo o rozdiele medzi inšpiráciou a privlastnením“.
V jednom rozhovore bradatý mladík s modrými očami ešte prezradil: „Mimochodom, moja babička bola černoška. Mám predkov otrokov z Afriky.“ Kiež by to povedal hneď!
