Syndróm šťastného dievčaťa naberá na popularite

Syndróm šťastného dievčaťa obletel už celý svet. Ľudia ho poznajú pod spomínaným heštegom #luckygirlsyndrome.

Podľa psychológa Mareka Madra, riaditeľa OZ IPčko, filozofia syndrómu šťastného dievčaťa stojí na predpoklade, že môžete uskutočniť to, čo si pre seba želáte. Jednoducho uveríte, že máte moc formovať realitu okolo seba, ak vyšlete správne informácie do vesmíru alebo budete silou vôle vyžarovať dobré vibrácie, čo považuje za rizikové z viacerých pohľadov.

„Prvým je, že v živote sa vyskytujú situácie, z ktorých si nevieme vymyslieť cestu von. Druhým je, že zaujatie pozitívneho myslenia je síce fajn, ale odriekanie nejakej formulky nefunguje a ani nám nepomôže vyriešiť všetky ťažkosti, úlohy a výzvy, práve naopak, môže to spôsobiť našu ‚odpojenosť‘ od aktívneho riešenia ťažkostí.“

Tretím rizikom je podľa neho skutočnosť, že smerujeme k toxickej pozitivite. „Toxická pozitivita je presvedčenie, že za každých okolností a bez ohľadu na to, akú náročnú situáciu prežívame, by sme mali zostať pozitívni.“

Priepastný rozdiel však vidí v tom, keď je recipient optimistický, a teda má zdravý, pozitívny pohľad na svet, a keď niekto žije v toxickej pozitivite.

„Toxická pozitivita nás posúva do extrému v emóciách, pretože odmieta ťažké a náročné emócie a preferuje iba tie pozitívne. Život však nie je vždy pozitívny. Ak dáme priestor svojim emóciám, dovolíme si ich cítiť a riešiť ich, čo má užitočný vplyv na stav duševného zdravia a pohody,“ skonštatoval Madro.

Naopak, skrývanie skutočných pocitov, ako sú pocity hanby za to, že cítime to, čo cítime, odmietanie emócie a bagatelizovanie pocitov vedie podľa neho k väčšiemu stresu, pocitom nespokojnosti v živote a zhoršeniu stavu duševného zdravia.

„Užitočnou cestou je prijatie faktu, že je OK nebyť OK a že sa s tým dá niečo urobiť, ovládanie emócií a práca s nimi, počúvanie a podpora ľudí v našom okolí, pomenovanie emócií a aj vyhľadanie odborníka vo chvíli, keď sa necítime v poriadku a napadne nám, že by ste sa o tom chceli s niekym porozprávať,“ uzavrel Madro.