Strategické Šalamúnove ostrovy. Aj 80 rokov po bitke o Guadalcanal. Len Japoncov nahradili Číňania

Čína svedomito upevňuje svoju pozíciu na ostrovoch Tichého oceánu. Spojené štáty a Austrália sú znepokojené možnou výstavbou vojenskej základne. Počas druhej svetovej vojny bolo súostrovie v podobnej situácii.

Pred 80 rokmi, presnejšie 7. augusta 1942, sa vojsko Spojencov zložené prevažne z príslušníkov armády USA vylodilo na pobreží Guadalcanalu. Logická reakcia na správy prichádzajúce z Japonska znamenali zvrat vo vojne o Pacifik.

Ani po mnohých desaťročiach sa status Šalamúnových ostrov nezmenil a opäť sa z neho stáva predmet sporu medzi dominantnými veľmocami ázijského a západného sveta. Problém pritom pramení v taktickej polohe súostrovia.

Šalamúnove ostrovy sa nachádzajú v Oceánii, smerom na západ susedia s ostrovom Nová Guinea. Ich populácia iba zľahka presahuje počet obyvateľov Bratislavy a obýva niekoľko ostrovov, spomedzi ktorých je najväčším Guadalcanal.

Práve na ňom došlo počas druhej svetovej vojny k vylodeniu, ktoré započalo sériu bitiek medzi Spojencami a Japonskom. Na ich konci už bolo jasné, že bitka o Guadalcanal znamenala začiatok zvratu vo vojne o Pacifik v prospech Západu.

Ochrana Austrálie a možnosť ofenzívy pre Spojencov

Príchod vojakov na Šalamúnove ostrovy bol náležitou reakciou Spojencov na správy, ktoré prúdili z Japonska. Počas roku 1942 viacero impulzov naznačovalo, že sa Tokio chystá vybudovať na ostrove letisko.

Lietadlá, ktoré by z neho odlietali, by mohli narušovať zásobovacie trasy medzi USA a Austráliou. Naopak, pokiaľ by padli ostrovy do rúk Spojencov, okrem dostatočnej ochrany svetadiela protinožcov by ponúkli aj priestor na ofenzívu.

Odpoveďou Japonska bola víťazná bitka pri ostrove Savo

Počiatok bojov ale nebol jednoduchý pre žiadnu stranu. Po vylodení 1. námornej divízie Spojencov, ktorá okrem početnej väčšiny amerických vojakov zahŕňala i bojovníkov z Austrálie, Británie, Austrálie či Fidži, prítomní Japonci nedokázali vyvinúť väčší odpor.

Reakcia Tokia na seba nenechala dlho čakať, plavidlá vyslané viceadmirálom Gun’ičim Mikawom v noci z 8. na 9. augusta spôsobili spojeneckej armáde významné straty v loďstve aj radoch vojakov.

Ku dnu išli štyri krížniky a padlo viac ako tisíc mužov. Na strane Japonska došlo k poškodeniu troch krížnikov a odpoveď na vylodenie stála život 58 japonských bojovníkov. Opomenúť netreba ani krížnik a dva torpédoborce Spojencov poškodené počas udalosti, ktorá vošla do dejín ako bitka pri ostrove Savo.

Operácia Watchtower znamenala začiatok konca pre Japonsko

Bitka o Guadalcanal bola podstatne dlhšia a prakticky sa skončila stiahnutím posledných vojsk vo februári 1943. Spor sa v polovici septembra začal týkať Hendersonovho letiska a jeho súčasťou boli boje na súši, vo vzduchu i na mori.

Koncom roku 1942 sa Japonci po sérii neúspešných pokusov vzdali snahy získať kontrolu nad letiskom a nasledujúce dva mesiace venovali postupnému ústupu. Polročný konflikt s krycím názvom operácia Watchtower znamenal obrat v boji o Pacifik, ktorý Tokio o tri roky neskôr prehralo.

Presne o 80 rokov neskôr sa situácia na Šalamúnových ostrovoch nápadne podobá na stav spred augusta 1942. V spore o tichomorské súostrovie sa opäť stretávajú Spojené štáty americké a dominantná ázijská veľmoc, za ktorú sa v súčasnosti považuje Čína.

V apríli tohto roka prenikli na verejnosť informácie o tajnom kontrakte medzi Čínou a Šalamúnovými ostrovmi. Hoci jeho znenie nie je známe, umožňuje Pekingu vyslať svoje ozbrojené policajné zložky, aby dohliadali na čínske investície.

USA a Austrália v pohotovosti

Spojené štáty v reakcii na podpis zmluvy uviedli, že nevylučujú útok voči ostrovom. Dôvodom sú špekulácie ohľadom možnej výstavby vojenskej základne slúžiacej armáde Číny. Takýto krok by znamenal významnú zmenu v rozložení vplyvu v Tichomorí.

K pokojným reakciám na potenciálny spúšťač vojny vtedy neprispel ani Peter Dutton, šéf austrálskeho rezortu obrany. “Austrália by sa mala pripraviť na vojnu,” predniesol nepríjemne šokujúce vyjadrenie len dva mesiace po začiatku ruskej invázie na Ukrajine.

Výstavbu základne alebo vôbec jej právnu možnosť vyplývajúcu z utajenej dohody poprel miestny predseda vlády Manasseh Sogavare. Postavil sa proti akémukoľvek vyzbrojovaniu Pacifiku, pričom neopomenul negatívne skúsenosti z druhej svetovej vojny.

“Netreba nám pripomínať cenu vojny,” uviedol politik zo Šalamúnových ostrovov. Rovnako sa vymedzil voči zmluve AURUS, ktorej signatárom je i Austrália a fakticky znamená prítomnosť jadrových ponoriek vo vodách Tichého oceánu. Austrálsky premiér Scott Morrison naopak tvrdí, že podpis zmluvy so Sogavarem konzultoval a nemal žiadne námietky.

Znepokojené Spojené štáty vysielajú do Pacifiku významnú diplomatku

V súčasnosti sa konflikt USA a Číny ohľadom tichomorského súostrovia presunul na diplomatický front. Hoci pozornosť širokej verejnosti sa v tejto oblasti sústreďuje na Taiwan, na Šalamúnove ostrovy zamierila delegácia zo Spojených štátov a Austrálie.

Oficiálne išlo o návštevu spojenú s 80. výročím začiatku bitky o Guadalcanal, ktorá je súčasťou dlhšej cesty tajomníčky rezortu diplomacie USA Wendy Shermanovej po ostrovoch Pacifiku. Navštívila aj Tongu a Samou, ako informovala agentúra Reuters.

Shermanová okrem iného plánuje diskutovať o možnosti otvorenia amerických ambasád na Tonge, ale hlavne na Šalamúnových ostrovoch. Je teda zrejmé, že Spojené štáty sú značne znepokojené a na posilnenie svojej pozície v Pacifiku vysielajú vysoko postavenú diplomatku.

Politický kompas Šalamúnových ostrovov ukazuje na Peking

Vplyv Pekingu na Šalamúnových ostrovoch nabral na význame po tom, čo súostrovie prerušilo diplomatické styky s Taiwanom a politická orientácia sa presunula práve na Čínu. Ázijská veľmoc sa voči konaniu USA ohradila už pri podpise utajenej zmluvy.

“Žiadny pokus o narušenie a podkopanie vzájomne prospešnej spolupráce medzi Čínou a tichomorskými ostrovnými krajinami nebude úspešný,” varoval hovorca čínskeho rezortu diplomacie Wang Wenbin ešte v marci tohto roku.

Medzitým vyplávali na povrch informácie, že Šalamúnove ostrovy v roku 2019 navštívila delegácia štátom ovládanej čínskej spoločnosti. Zástupcovia firmy China Forestry Group sa pritom vôbec nezaujímali o informácie o lesoch na plantáži ostrova Kolombangar. Pýtali sa najmä na špecifikácie priľahlého prístavu či hĺbku mora pri pozemku, ktorý by mohli potenciálne odkúpiť od austrálskych a taiwanských vlastníkov.

Neistá vláda súostrovia sa rozhodla pre kontrolu médií

Politické napätie a neistota okolo Šalamúnových ostrovov nepanuje iba v zahraničí, ale aj medzi ich obyvateľmi. Po sérii protestov v hlavnom meste Honiara z novembra minulého roka nasledovalo hlasovanie o vyslovení nedôvery úradujúcemu premiérovi Manassehovi Sogavarovi, ktoré prežil.

Nepriaznivú situáciu nijako nezlepšil ani podpis aprílového tajného bezpečnostného paktu s Pekingom. Len pred pár dňami vláda Šalamúnových ostrovov pristúpila k väčšej kontrole národného štátneho vysielateľa Solomon Islands Broadcasting Corporation (SIBC).

Vládna garnitúra obvinila vysielateľa fungujúceho už sedem desaťročí z “nedostatku etiky a profesionality”. Hoci v radoch širokej verejnosti vyvolal tento krok obavy z cenzúry obsahu, výkonný riaditeľ vo vyjadrení pre agentúru Assosiated Press poprel, že by sa v porovnaní s predošlým štandardom kontrola výrazne zvýšila.

Premiér Šalamúnových ostrovov Manasseh Sogavare navrhol 9. augusta zmenu ústavy s cieľom oddialiť plánované voľby. Zámer premiéra vyvolal obavy o budúcnosť demokracie na tomto tichomorskom súostroví, ako informuje TASR.

Návrhom na zmenu ústavy sa premiér snaží pozastaviť rozpustenie parlamentu 31. decembra tohto roka. Znamená to, že všeobecné voľby by sa mali konať najskôr v roku 2024, a nie v 2023, ako je plánované.

Sogavare odloženie volieb zdôvodňuje nedostatkom financií, pretože v tom istom roku bude na území ostrovov aj športové podujatie Pacifické hry. „Národné voľby jednoducho presúvame na obdobie po tom, ako usporiadame Pacifické hry 2023,“ povedal v júlovom príhovore v parlamente.