Presne pred 40 rokmi sa začala Reaganova éra

Presne pred 40 rokmi, dňa 20. januára 1981, bol do úradu amerického prezidenta inaugurovaný Ronald Reagan, ktorého nový zahraničnopolitický kurz priniesol zásadné zmeny, najmä voči bývalému Sovietskemu zväzu. Čo malo, ako vieme, významné dôsledky aj pre našu slobodu.

Tento nový kurz sa vyznačoval návratom do politiky vytláčania sovietskeho vplyvu nielen v štátoch tzv. tretieho sveta, ale aj smerom dovnútra sovietskeho bloku, čo značne oslabovalo sovietsky vplyv vo vlastných satelitoch. Prezident Reagan teda nesledoval len obnovenie politiky zadržiavania komunizmu, známej z počiatkov studenej vojny ako policy of containment, ale v zmysle tzv. politiky roll back smeroval v konečnom dôsledku k prekonaniu Jaltskej zmluvy, ktorá sa chápala ako symbol rozdelenia Európy.

Druhým zlomovým bodom v americkej politike bolo obnovenie takmer horúčkovitého zbrojenia, keď v prvej polovici 80. rokov sa výdavky na americkú armádu zvýšili o 40 percent. V marci 1983 Reagan pred prekvapenou svetovou verejnosťou vyhlásil plán konštrukcie vesmírneho štítu, známy pod skratkou SDI (Strategic Defence Initiative), ktorý mal USA ochrániť pred protoatomárnym útokom zo strany Sovietskeho zväzu a mal mu navrátiť pozíciu nenapadnuteľnej veľmoci.

Regan vyvolával veľké nádeje v radoch disidentov východného bloku, aj komunít v exile. Nástup Reaganovej administratívy privítal aj Svetový kongres Slovákov v zastúpení predsedu Štefana B. Romana, ktorý (o štyri roky neskôr, po slávnom znovuzvolení) na jeseň 1984 zaslal Reaganovi telegram na počesť jeho znovuzvolenia. V telegrame ocenil práve novú interpretáciu Jaltskej konferencie z februára 1945 v duchu záverov Atlantickej Charty a Charty OSN. V záveroch týchto dvoch významných medzinárodných dokumentoch sa totiž odmietala koncepcia rozdelenia veľmocenských sfér a bol prijatý záväzok slobodných volieb pre všetky národy strednej a východnej Európy: