Peniaze smrdia človečinou

Ekonómovia vedia, že peniaze nie sú žiadna metafyzická bytosť, ale trhový produkt, ktorého účelom je uľahčovať výmenu medzi ľuďmi. História peňazí je bohato zmapovaná a je veľmi ťažké nájsť komunitu v čase a priestore, ktorá by nepoužívala nejakú formu peňazí a prežila.

Pre mňa najpoučnejším príbehom o dôležitosti peňazí je krátka esej dnes už málo známeho britsko-amerického ekonóma P. A. Radforda. Skôr než začal svoju tridsaťročnú kariéru v Medzinárodnom menovom fonde, zúčastnil sa v radoch britskej armády na bojoch v severnej Afrike. Tam ho ešte v roku 1942 zajali a zvyšok vojny strávil v táboroch. Krátko po oslobodení vydal esej Ekonomická organizácia zajateckého tábora (The Economic Organisation of a P.O.W. Camp), v ktorej popísal fungovanie ekonomických vzťahov medzi zajatcami.

Jednou z hlavných charakteristík bol rýchly vznik platobného systému v každom tábore, do ktorého sa autor dostal. Tento bol založený na komoditných peniazoch, konkrétne na cigaretách. Napriek tomu, že množstvo tovarov a služieb v týchto táboroch bolo silne limitované (základom boli pravidelné balíčky Červeného kríža), v krátkom čase v táboroch vznikli ceny, burza, obchodníci či úvery. Podľa táborového trhu s cigaretami či dodávok nekvalitného tabaku bolo možno sledovať infláciu, defláciu či Greshamov zákon („zlé peniaze vytláčajú dobré“).

Takéto príbehy sa opakujú zas a znova. Napríklad vo väzniciach (obzvlášť amerických, kde je hotovosť zakázaná), kde ako peniaze slúžia cigarety či balíčky rezancov ramen. Jedna z novších inovácií je používanie kombinácie predplatných platobných kariet Green Dot a MoneyPak, ktoré netreba fyzicky držať (a nechať si ich zhabať dozorcami), ale na ich použitie stačí vedieť 14-miestne unikátne číslo.

Človeku je prirodzená výmena, a teda sú mu prirodzené aj peniaze. Aj tu prichádza k inováciám – a jednou z inovácií je aj krypto.