Ideológia nemeckých Zelených: Na jadro už prikývnu, ale transgender je posvätný

Dru­hý ideologický pilier na prvý pohľad ešte stále stojí – no vlád­nuci Zelení už aj pri svojej srdcovke Atomausstieg („vy­stú­pe­nie z jadra“) pripúšťajú možnosť kompromisov.

Znamená to, že ustupujú na všetkých svojich pozíciách? Vôbec nie. Sú tu ešte iné červené línie, iba v súčasnosti nie sú veľmi na oči­ach. Dve nominácie Zelených v každom prípade naznačujú, že brnenie je mi­nimálne v dvoch iných otázkach intaktné – v multikulturalizme a v transextrémizme nemeckých Zelených.

Pravda, s tou ekológiou to vyzerá v tejto chvíli biedne. Zelený mi­ni­ster klímy a hospodárstva Habeck stavia LNG terminály, na­ku­pu­je po celom svete plyn a reštartuje už od­sta­vené ropné a uhoľné elek­trár­ne. Áno, ropa a uhlie, ten hnus, čo tak znechucuje zelenú du­šu!

Habeck na začiatku tejto energetickej krízy, za ktorú do značnej miery môže zelená politika Merkelovej vlád, rezolútne vylúčil, že Ne­mecko by mohlo ešte ustúpiť od Atomausstiegu. Ten ide v tomto ro­ku do finále – od 1. januára roka 2023 má byť podľa pôvodných plánov prevádzka jadrových elek­trární v Nemecku nelegálna. Habeck sa niekoľko mesiacov tvá­ril, že predĺženie prevádzky atómoviek by bolo technicky vlastne ne­mož­né a okrem toho by neprinieslo takmer nič.

V skutočnosti chcel Habeck po renesancii ropy a uhlia ušetriť svo­ju stranu pred diskusiou o jadre. Stal sa počas vojny naj­po­pu­lár­nejším po­litikom berlínskej trojkoalície, z prieskumov vychádza ako naj­sil­nej­ší kandidát na kancelára, nechcel to zbytočne prepáliť.

Svojimi argumentmi však zavádzal: obávaný a rešpektovaný TÜV, ne­mec­ký úrad, ktorý vykonáva bezpečnostné kontroly, potvrdil z úst svoj­ho predsedu, že jadrové elektrárne sú v perfektnom sta­ve – a to nielen tie tri, ktoré majú ku koncu roka skončiť, no aj tie tri, ktoré boli vypnuté v minulom roku. Technicky je pred­ĺže­nie ži­vot­nosti teda možné.

Ani Habeckov argument, že by to „prinesie má­lo“, neobstál: plynové elektrárne stále vyrábajú približne 12 až 15 per­cent nemeckej elektriny. Len posledné tri prevádzkované atómové elektrárne vy­rábajú šesť percent elektriny – to rozhodne nie je nič. Veď Ha­beck chce znížiť spotrebu plynu o 20 percent. S jadrom sa to dá.

Medzitým je hviezda Zelených už inde. Habeck nariadil za pred­pokladu zhoršených pod­mie­nok druhý „stre­so­vý test“ energetického sy­stému. Ak tá skúška dopadne zle, pripúšťa Habeck možnosť „na­tiah­nutej prevádzky“ troch posledných jadrových elektrární až do ja­ri roku 2023. Wording je tu pre Zelených kľúčový: Lauf­zeit­ver­län­ge­rung („predĺženie životnosti“) zatiaľ ešte rázne odmietajú, Streck­be­trieb („natiahnutie prevádzky“) je tou správnou čarovnou formulkou.

Cie­ľom Streck­betriebu je predĺžiť čas pre­vád­zky jadrovej elek­trár­ne bez toho, aby sa muselo siahnuť po novom pa­live. Deje sa tak na úkor vý­konu, pomôže ale premostiť zimu.

Opatrné vystúpenie z „vystúpenia z jadra“ je v rámci strany koor­di­no­vané. Proti sa vyjadril iba jeden dinosaurus strany, minister ži­votného prostredia v Schröderovej vláde Jürgen Trittin, ktorý ke­dysi ako prvý vyhlásil vystúpenie z jadra.

Pod­pred­sed­níčka Spol­ko­vého snemu Karin Göringová-Eckardtová, kto­rá formovala lí­niu Zelených v utečeneckej kríze le­gen­dár­nym vý­ro­kom Uns wer­den Menschen geschenkt! (doslova: „Nám sú darovaní ľu­dia!“), išla aj v tejto otázke dopredu. Toto povedala v júli: „Ak dôjde k tomu, že na­stane skutočná havarijná situácia, že ne­moc­nice ne­budú môcť fun­go­vať, ak nastane takáto havarijná situá­cia, potom budeme musieť ho­voriť o tom, čo s palivovými tyčami.“

Znie to ako príprava na extrémne krajný scenár – lenže videnie sveta tých ze­le­ných apokalyptikov je plné extrémne krajných sce­ná­rov, ktoré sa prek­vapivo často napĺňajú.

Göringová-Eckardtová, ktorá pôsobila aj ako funk­cio­nár­ka evan­je­lic­kej cirkvi vo východnom Ne­mec­ku, chce najnovšie debatu (pre Zelených nepríjemnú) ukončiť a nahradiť ju programom obmedzenia spotreby. Zameriava sa na radikálne úspory energie, ktorými chcú Zelení odvrátiť závislosť od Putinovho plynu a od jadra zároveň. Hovorí: „Musíme sa pripraviť na inú definíciu blahobytu.“

Ťažká váha Zelených, premiér veľkej priemyselnej spolkovej krajiny Badenska-Württemberska Winfried Kretschmann, sa vyjadril ešte jas­nej­šie. Žiadal, aby Nemecko „veľmi triezvo a racionálne skúmalo“ otáz­ku, v ktorej „ide iba o časovo obmedzené, eventuálne pre­dĺže­nie ešte be­žiacich jadrových elektrární“.

Jazyková polícia pozor, 74-ročný premiér povedal „predĺženie“ namiesto „natiahnutie pre­vádz­ky“. Keď moderátor televízie Kretschmanna napriek tomu rozumel tak, že je proti predĺženiu prevádzky, starý harcovník sa poriadne rozčuľoval – desaťkrát za sebou zakričal „nie!“. Potom zdôraznil: „Povedal som, že ani Zelení, ani žiadna iná demokratická strana v Nemecku sa nechce vrátiť k jadrovej energii. Otázka je iba o tom, či ju necháte ešte chvíľu bežať.“

Voliči Zelených sú pritom už inde. Podľa prieskumu, ktorý vykonal in­štitút Civey pre Spiegel, 49 percent voličov Zelených súhlasí s tým, že Habeck už nevylučuje pokračovanie prevádzky zvyšných jad­ro­vých elektrární ani po skončení tohto roka. Iba 32 voličov stra­ny, ktorá jadro odjakživa považuje za pekelný výtvor, je proti.

Z os­tatných obyvateľov Nemecka sú viac ako dve tretiny za predĺženie ži­vot­nos­ti. (Ešte raz pozor, zázračné zelené slovíčko „natiahnutá pre­vádz­ka“ sa v pries­kume nepoužilo.)

Postoj Nemcov k jadrovej energii je teda oveľa diferencovanejší, než naznačujú protijadrové vyhlásenia nemeckej vlády. Ako zistil pries­kum por­tálu Verivox, už 40 percent Nemcov je pod vplyvom ener­getickej krí­zy za návrat k jadrovej energii – t.j. dokonca za vý­stavbu no­vých elektrární.

Šéfovia opozičných strán CDU a CSU, Fried­rich Merz a Markus Söder, vycítili príležitosť bodovať a nav­štívili demonštratívne bavorskú atómovku Isar 2. Zelení sa zatiaľ v mik­rokrokoch prispôsobujú zme­nenej nálade. A čakajú na výsledok stresového testu ekonomiky – rovnako ako so­ciálnodemokratický kan­ce­lár Olaf Scholz.

Zelení by v každom prípade mali pre prípadné pred­ĺže­nie prevádzky zelenú.

O tom, že sú v iných témach stále stelesnením ideologického hardcore, svedčia dve personálne nominácie. Ide o spolkový protidiskriminačný úrad (Antidiskriminierungsstelle) a o úrad „Splnomocnenca pre akceptáciu sexuálnej a pohlavnej rôznorodosti“ (Queer-Beauftragter der Bundesregierung).

Ten prvý úrad už existoval, queer úrad bol založený až touto vládou. Sú to na nemecké pomery malé inštitúcie (protidiskriminačný úrad má ročný rozpočet päť miliónov eur), požívajú ale autoritu, lebo sa vyjadrujú v mene celej Spolkovej vlády. Oba úrady spadajú do kompetencie mini­s­ter­stva rodiny, ministerka rodiny je nominantka Zelených, nie je preto od veci, keď spájame Ferdu Atamanovú a Svena Lehmanna so stranou Zelených.

Atamanová, dieťa tureckých migrantov, je polarizujúca stĺpčekárka, ktorá je presvedčená o tom, že Nemecko má hlboko zakorenený, štrukturálny problém s rasizmom. Raz triumfovala na Twit­te­ri, keď radostne zistila, že z 83 miliónov obyvateľov Nemecka zostalo „už iba 60 pokrvných Nem­cov!“

Spolu s kolegami udeľuje od roku 2018 cenu Goldene Kar­tof­fel („Zlatý zemiak“, zemiak je hanlivý vý­raz pre Nemcov bez mig­rač­ného zá­zemia). Cieľom každoročnej „sú­ťa­že“ je pomenovanie „zvlášť prízemného spravodajstva“. Príkladom ta­kého novinárskeho zlyhania bo­li reportáže pro­mig­rač­né­ho Spieglu o pro­b­le­ma­tike kla­no­vej kriminality.

Nová spolková pro­ti­diskriminačná šam­pión­ka roz­de­ľu­je ľudí pracovne do dvoch skupín: people of color a „ze­mia­ky“. Ak však ta­ký farebný človek nepíše tak, ako si to Atamanová pred­stavuje, prestáva byť farebným. Za­ži­la to no­vi­nár­ka Frankfurter All­ge­mei­ne s prisťahovaleckým pô­vo­dom, kto­rá problematizovala islamizmus a nú­tené manželstvá. Redaktorka zrazu bola pre Ata­ma­no­vú už len migrantischge­lesen (doslova: „mig­rant­s­ky čítaná“, te­da „interpretovaná ako migrantka”).

Po­uče­nie: v krajine, v ktorej si človek najnovšie môže raz do roka úrad­ne vy­me­niť pohlavie, môže prostredníctvom iného úradu aj stra­tiť farbu svojej pleti.

Atamanová má za sebou prešľapy, ktoré by ju v mnohých iných kra­ji­nách dis­kva­lifikovali pre vládny úrad. V roku 2020, na začiatku pan­dé­mie, tvrdila bez štipky dôkazu, že má „tušenie, kto­ré sku­pi­ny obyvateľstva budú v nemocniciach liečené ako prvé, keď bu­de ne­dos­tatok ventilátorov”. Bolo to obvinenie, že na nemeckých JIS-­kách hro­zí rasová segregácia.

Zniesla sa na ňu búrka roz­hor­čenia. Už v ro­ku pred pandémiou otrávila verejnú diskusiu svo­jou knihou Ich bin von hier. Hört auf zu fragen! (“Som odtiaľto. Pre­staň­te sa pý­tať!”). V tej vplyvnej knihe vážne vyhlásila, že už ne­vinná otázka “A vy ste odkiaľ?” predstavuje „rasistickú mik­ro­ag­re­siu”.

Politická tútorka Ferdy Atamanovej, spolková ministerka rodiny Li­sa Pausová, ju vítala srdeč­ne v novom úrade. Je presvedčená, že nová pro­tidiskriminačná splnomocnenkyňa „bude autenticky a pres­ved­či­vo vy­stu­povať proti všetkým formám diskriminácie“.

Na rozdiel od novinárky Atamanovej je nový queer splnomocnenec spol­kovej vlády politik. Homosexuál Sven Lehmann bol do po­sled­ných vo­lieb poslancom Spolkového snemu, kde urputne bojoval pro­ti „zákonu o transsexuáloch“. Ako sme v Štandarde už písali, bol ten zákon svoj­ho času priekopníckym krokom, ktorý umožnil drvivej väčšine nemeckých transsexuálov zmenu pohlavia – ale pod podmienkou dvoch lekárskych posudkov. „Pohlavná identita sa nedá posúdiť zvonku,“ tweetoval Lehmann už v roku 2020. A ďalej: „Je súčasťou naj­osob­nej­šej slobody. #Zákon o sebaurčení #TransRightsAreHumanRights”.

Lehmann už dosiahol prvý veľký úspech – dohodu vládnej koalície o jeho „zákone o sebaurčení”. Lehmannov sen, že každý Nemec od 14 ro­kov si môže svojvoľne zmeniť pohlavie, sa stane skutočnosťou. Sa­mozrejme, nestačí mu to, už žiada aj špeciálne vciťovanie sa po­li­caj­tov do queer otázok razií.

Nového splnomocnenca nevítala celá LGBTIQA+ komunita. Zvlášť in­ici­atíva lesieb staršieho feministického strihu protestovala. V pe­tícii sa píše, že „sme zhrození, že Sven Lehmann zneužíva svoj úrad na to, aby hanobil ženy a matky ako mizantropky a nazýval ich fašistkami. Ako lesbické ženy už dlho kritizujeme, že chápe queer politiku výlučne ako politiku pre mužov, ktorí sa iden­ti­fikujú ako trans, a pošliapava základné práva a legitímne záujmy lesbických žien”.

60-ročná signatárka Judith Andrea Wagnerová do­da­la: „Sven Lehmann je podľa môjho skromného názoru nebezpečný, lebo nijakým spôsobom nepodporuje naše záujmy ako lesbické ženy, ale naopak, opakovane zastáva pozície TRA.“

Pre nezasvätených, ktorí sa v občianskej vojne uprostred LGBTIQA+ komunít ešte slabo orientujú, to bude odtiaľto zložité. Treba to vy­svetliť: áno, nový queer splnomocnenec Spolkovej vlády je Trans Rights Activist, teda ak­ti­vis­ta za mikroskopickú trans menšinu a rád po­užíva nadávku pre oveľa väčšiu menšinu feministických žien TERF, teda Trans-Ex­clu­sionary Radical Feminists.

Vojna zeleného transextrémistu sa ešte len začala. Má k dispozícii viac peňazí ako jeho feministické oponentky: Spolková vláda chce po­skytnúť 70 miliónov eur ročne na akčný plán proti ne­priateľstvu voči sexuálnym menšinám.