Ako býva zvykom, ani toto nie je nová myšlienka. Nenápadný striebristý krík z čeľade hviezdicovitých, ktorý nesie latinský názov Parthenium argentatum, používali ako jeden zo zdrojov latexu už predkolumbovskí Indiáni a jeho súčasné najbežnejšie používané meno guayule pochádza z aztéckeho výrazu cuauholli.
Táto rastlina rastie v polopúšťach a púšťach juhozápadnej časti Spojených štátov a v severnej časti Mexika, pričom hlbšie sa začala skúmať už v 20. rokoch minulého storočia, keď brazílske kaučukovníky zasiahla pleseň. Na scénu sa guayule dostala tiež počas druhej svetovej vojny, pretože Japonci odstrihli USA od zdrojov prírodného kaučuku v Malajzii. Konflikt však skončil skôr, ako sa podarilo rozbehnúť pestovanie vo väčšej miere, a tak bol tento projekt zrušený.
V čom boduje?
Napriek tomu však výroba gumy z guayule úplne nezapadla. Zistilo sa totiž, že na rozdiel od klasického latexu z kaučukovníku neobsahuje proteíny spôsobujúce alergickú reakciu a navyše je z tejto rastliny možné vyrábať etylalkohol. Jej výhoda je v tom, že sa na rozdiel od iných plodín nedá použiť v potravinárskom priemysle či na produkciu kŕmnych zmesí, takže na rozdiel (napríklad) od kukurice nezvyšuje jej pestovanie ceny potravín.
