Piotr Gliński

Pri vypuknutí druhej svetovej vojny, započalo Nemecko dôsledné a zámerné dielo vymazania Poľska z mapy Európy. Poľský národ mal byť zbavený intelektuálnych elít, identity a samostatnosti. Ničenie a rabovanie neušetrilo ani poľskú kultúru. Literatúra, hudba, film, divadlo a výtvarné umenie – všetky oblasti kultúry boli nenapraviteľne poškodené, čo dodnes môžeme vnímať.

Následkom druhej svetovej vojny prišlo Poľsko – proporčne k svojej predvojnovej ľudnatosti – o najviac občanov. Zahynul každý šiesty predvojnový poľský občan. Straty dôsledkom vyhubenia elít (profesorov, inžinierov, právnikov, politikov, kňazov, študentov, umelcov) sú nedoceniteľné. Ich smrť nadlho zabrzdila proces vzdelávania nových intelektuálnych a umeleckých elít a spomalila vývoj poľskej kultúry.

Azda len v jednej oblasti môže byť historická škoda, ktorá bola zavinená akciou okupanta, aspoň čiastočne napravená: rozkradnuté ale nezničené kultúrne majetky vyvezené z Poľska sa môžu ešte vrátiť späť.

Poľský majetok stratený počas vojny možno nájsť na celom svete – tak vo verejných, ako aj v súkromných zbierkach. Neskoršie generácie často nepoznajú históriu a pôvod týchto predmetov. Mnohokrát si ani neuvedomujú, akým deštruktívnym spôsobom sa okupačná vláda správala na území Poľska a k nášmu kultúrnemu dedičstvu. Straty na hnuteľnom kultúrnom majetku Poľska sa odhadujú na viac ako 516 000 položiek. Len samotné múzeá prišli o približne 50 percent svojich zbierok, straty knižníc sa odhadujú na 70 percent ich predvojnového stavu. Niektorí sa domnievajú, až aj tieto odhady sú ešte podhodnotené, pretože dokumentácia zbierok a knižníc bola často tiež zhabaná alebo zámerne zničená.