Skutočný európsky strop na drahú elektrinu je v nedohľadne

Keď máme príliš rozdielne názory a záujmy, ktoré nedokážeme dotiahnuť k jasnému kompromisu, s ktorým sa všetci dokážeme vyrovnať, napriek tomu chceme vytvárať pozitívnu atmosféru dohody, vypustíme nejaké všeobecné princípy. Vety, ktoré budia zdanie kompromisu a každý si do nich pre svoje publikum môže dosadiť to svoje. V Európskej únii je táto metóda klasickým komunikačným štýlom. Všeobecné heslá bez detailov, z ktorých sa dajú dohliadnuť konkrétne dopady na ľudí a firmy.

Zavážanie jadrového paliva do 3. bloku Atómových elektrární Mochovce. Foto: TASR/Slovenské elektrárne Zavážanie jadrového paliva do 3. bloku Atómových elektrární Mochovce. Foto: TASR/Slovenské elektrárne

Včerajší bruselský zlet ministrov pre energetiku zvolaný v tom čase predsedajúcim Jozefom Síkelom sa skončil presne takto. Bez jasných odpovedí, ako konkrétne sa skrotia zdivočené ceny elektriny. Z týchto záverov sa dá čítať všeobecná vôľa k zastropovaniu cien tým, že sa zdania výrobcovia elektriny a obchodníci s ňou. Vôbec ale nie je zrejmé, ako sa k tomu konkrétne má dôjsť. A hlavne chýba to jediné, čo dnes ľudí naprieč Európou zaujíma. Konkrétne čísla, koľko budú v najbližších mesiacoch za elektrinu platiť.

Český premiér Petr Fiala si výsledok pochvaľuje ako úspech českého predsedníctva. Čo sa ale konkrétne dohodlo? A hlavne: ako sa to premietne do konkrétnych účtov ľudí a firiem?

Tie základné princípy sú štyri.

Prvým a najdôležitejším je zastropovanie cien elektriny. Strop by mal platiť pre zdroje, ktoré ju vyrábajú za nižšie ceny. To je v tejto chvíli jadro, solárna a veterná energia. Na elektrinu z týchto zdrojov by mal byť podľa toho, čo ohlásili ministri z Bruselu, nastavený Európskou komisiou strop. Rozdiel medzi cenou na trhu a stropom by výrobcovia museli odviesť do nejakého fondu. Takto vybrané peniaze by sa prerozdelili medzi zákazníkov. Detaily chýbajú, ale vyzerá to, že len medzi domácnosti a verejné inštitúcie.

Tu ale začína viac otázok ako odpovedí. Chýba tá základná. Aký vysoký by bol strop? V kuloároch sa hovorí o 200 eurách za MWh, čo je necelá polovica súčasnej trhovej ceny na burze, ktorá dosahovala v piatok 504 eur za MWh. Pokiaľ by to bola pravda, je to strop veľmi vysoký. Zhruba štvornásobok ceny z minulého roka. Každý by tak musel počítať s účtom za elektrinu štyrikrát vyšším.

Otázka je, prečo má byť strop tak vysoko, keď náklady na výrobu napríklad v jadrových elektrárňach sa často pohybujú len v desiatkach eur za MWh. Takže prečo 200 eur, keď sa už ten strop bude stanovovať? Druhá otázka je, ako to bude prakticky vyzerať. Skutočné zastropovanie sa totiž vylučuje s daňou z mimoriadnych ziskov. Keď sa dá na cenu strop, to znamená, že firma musí zákazníkovi predať za tú zastropovanú cenu, tak už žiadny mimoriadny zisk prirodzene nemá. Nie je čo vyberať do žiadneho mimoriadneho fondu a platiť z neho kompenzácie.

Zákazník má vďaka regulácii nižšiu cenu a firma nižšiu maržu a nižší zisk. Potom je tu druhá cesta. Fiktívne zastropovanie. Zákazník energetickej firme zaplatí plnú cenu. Tá ale musí štátu odviesť ako mimoriadny zisk všetko, čo je nad strop. A štát potom ako kompenzáciu tieto peniaze prerozdeľuje. Podľa náznakov z rady ministrov pre energetiku je práve toto zamýšľaná cesta.

Kam ale budú energetici tú daň platiť? Do štátneho rozpočtu a bude sa to prerozdeľovať vo vnútri jednotlivých krajín? Alebo do nejakého spoločného fondu a prerozdeľovanie bude celoeurópske? Zatiaľ sa hovorí o nejakom solidárnom odvode. Lenže vo svojej podstate je to jasná daň. Tá známa windfall tax, o ktorej sa aj u nás v posledných mesiacoch hovorilo. A rozhodnutie o daniach musí byť podľa Lisabonskej zmluvy jednomyseľné. Každá krajina má právo veta. Budú chcieť Španieli platiť kompenzácie nám a my Nemcom? Viac otázok ako odpovedí. Skutočný európsky strop na cenu elektriny je v nedohľadne.

Ani ďalšie tri všeobecné návrhy k okamžitému zníženiu cien elektriny nevedú. Prvým je zadanie Komisii, aby preverila oddelenie ceny plynu pre výrobu elektriny od stanovenia jej ceny. Druhým povinné úspory elektriny. Tretím pôžičky, ktoré bude poskytovať Európska únia (hovorí sa o Európskej centrálnej banke) energetikom na obrovské zálohy, ktoré musia dávať pri vysokých cenách ako kaucie na burze. To má oživiť burzu a priniesť na ňu väčšiu ponuku elektriny. Šéfka ECB Christine Lagardová však jednoznačne vylúčila, že by ECB poskytla financie energetickým firmám. To je podľa nej úlohou vlád krajín Európskej únie. Ide totiž o čiastku okolo jedného triliónu eur.

Nič viac sa podľa toho, čo bolo zverejnené, nedohodlo. Žiadny okamžitý vplyv na účty rodín a firiem sa nerysuje. Je viac ako akútne, aby vlády prišli s národnými stropmi na cenu elektriny.

Text bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články