Kde bol Handzuš, keď padali bomby na Belehrad a na Bagdad

Zlatý medailista zo svetového šampionátu Michal Handzuš v utorok odstúpil z pozície člena Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja.

Ide o reakciu na verdikt výboru, ktorý rozhodol, že nezakáže reprezentovať Slovensko tým hráčom, ktorí pôsobia v Rusku a v Kontinentálnej hokejovej lige (KHL). Nepridal sa tak k postoju niektorých iných hokejových zväzov.

Výkonný výbor skonštatoval, že osem elitných hráčov pôsobiacich v KHL neporušuje slovenské zákony a ani medzinárodné dohody a odvolal sa na Olympijskú chartu, podľa ktorej má byť šport nástrojom spájania.

V prebiehajúcej sezóne pôsobí v KHL osem slovenských hokejistov: Patrik Rybár, Michal Čajkovský, Michal Krištof, Adam Húska, Christián Jaroš, Samuel Buček, Adam Liška a Július Hudáček.

Handzuš svoju rozlúčku s najdôležitejším orgánom v SZĽH odôvodnil slovami, že je to pre neho „hodnotová otázka“. Hoci to v utorok Handzuš priamo nepomenoval, prekáža mu, že Rusko vedie útočnú vojnu proti Ukrajine.

Handzuš, mimochodom podporovateľ zaniknutej koalície PS/Spolu, sa stal okamžite miláčikom atlantického spektra. Vplyvná liberálna facebooková stránka Sebavedomé Slovensko vyzdvihla jeho „skutočné vlastenectvo“ aj „integritu“. Jeden z najväčších slovenských webov Start It Up skonštatoval, že sa zachoval „správne“. Šéfredaktor Aktualít Peter Bárdy zas ocenil jeho „principiálnosť“ a skutočnosť, že „potvrdil charakter“.

Na ódach na Handzušovu adresu však niečo nesedí a zbadáte to už pri letmom pohľade na jeho hráčsku kariéru. Samozrejme, za predpokladu, že realitu posudzujete rovnakým metrom.

Tento hokejový útočník nastúpil do kanadsko-americkej NHL už v sezóne 1998/1999, keď obliekal dres klubu St. Louis Blues. V zámorí s malou prestávkou vydržal až do sezóny 2012/2013, keď strieľal góly za Chicago Blackhawks.

V rovnakom období viedli Spojené štáty jedny z najbrutálnejších vojen za posledné desaťročia, pričom najvypuklejšie sú operácie v Juhoslávii a v Iraku. Vojny mali za následok smrť desaťtisícov až státisícov civilistov vrátane detí, nespočetné množstvá zničenej nevojenskej infraštruktúry a zásadné podkopanie viery v princípy medzinárodného práva.

Nie je známe, že by sa Handzuš proti týmto zločinom a obchádzaniu medzinárodného práva akokoľvek ohradil. Naopak, svojimi daňami tieto vojny nepriamo dotoval, pričom pôsobil v športovej lige, ktorú podporovali aj firmy, ktoré na amerických vojnách rozprávkovo zarobili. Buly v NHL hádzal už aj zdiskreditovaný obhajca (ne)spravodlivej vojny George Bush. Kde boli v tom čase Handzušove „neochvejné“ hodnoty, principiálnosť, charakter a integrita?

Komu chce nahovoriť, že strieľanie puku v Rusku počas vojny je úplne niečo iné ako rovnaká činnosť počas vojny v Spojených štátoch?

Iste, možno argumentovať, že KHL je viac spolitizovaná a prepojená s vládou ako NHL – čo v skutočnosti naozaj je – , no celkový obraz sa zásadnejšie nemení.

Handzuš sa správa pokrytecky a na osem našich športovcov dnes kladie úplne iné nároky, aké kládol v podobnej situácii pred dvomi dekádami na seba. Hoci dobrá zvyklosť káže, že by to malo byť presne naopak.