Preskočiť na obsah
  |  

Taliban: Spojené štáty a Afganistan si vymenili väzňov

Spojené štáty a afganský Taliban dokončili výmenu väzňov, oznámil v pondelok minister zahraničných vecí tohto radikálneho hnutia Amír Chán Muttakí. Veterána amerických námorných síl vymenil Taliban za jedného zo svojich dôležitých spojencov.

Afganský minister spresnil, že Američana Marka Frerichsa – uneseného v roku 2020 – vymenili za Bašára Núrzaja, vojenského veliteľa a spolupracovníka Talibanu uväzneného v USA na 17 rokov za pašovanie heroínu.

"Dnes bol Mark Frerichs odovzdaný Spojeným štátom a nám na letisku v Kábule odovzdali hadžiho Bašára," povedal Muttakí novinárom v afganskej metropole, pričom spomenul čestný titul talibanského spojenca.

Podľa ministra výmena nastala "po dlhých vyjednávaniach" a Frerichsa odovzdali americkej delegácii.
Veterán amerických námorných síl Frerichs pracoval v Afganistane ako stavebný inžinier na stavebných projektoch, keď ho uniesli, oznámilo ministerstvo zahraničných vecí USA.

(tasr)

  |  

Čína Bidenove vyjadrenia o obrane Taiwanu označila za porušenie záväzku USA

Za "vážne porušenie" záväzku Washingtonu v spojitosti s Taiwanom označila v pondelok Čína vyjadrenia amerického prezidenta Joea Bidena o pripravenosti Spojených štátov brániť tento ostrov v prípade čínskeho útoku.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že vyjadrenia Bieleho domu "vážne narúšajú dôležitý záväzok Spojených štátov, že nebudú podporovať nezávislosť Taiwanu", a vysielajú nesprávne signály taiwanskému hnutiu za nezávislosť.

Biden v nedeľu v rozhovore pre americkú televíziu CBS uviedol, že americké sily by bránili Taiwan pred čínskou inváziou. Biely dom tento výrok komentoval tak, že politika Washingtonu sa nemení.

Prezident reagoval na otázku relácie CBS "60 minút", či by americké jednotky bránili Taiwan. Biden odpovedal: "Áno", ak by išlo o "bezprecedentný útok".

Spojené štáty oficiálne uznávajú tzv. politiku jednej Číny, ktorú dlhodobo presadzuje Peking, ale sú rozhodne proti akýmkoľvek snahám o násilné ovládnutie Taiwanu Čínskou ľudovou republikou. Washington v súvislosti s týmto ostrovným štátom praktizuje tzv. "strategickú nejednoznačnosť" – pomáha budovať obranu Taiwanu, ale výslovne nesľubuje, že mu v prípade potreby príde na pomoc.

(tasr)

  |  

Rusko a Čína sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce. Má byť zameraná na spoločné vojenské cvičenia

Rusko a Čína sa dohodli na prehĺbení obrannej spolupráce so zameraním na vykonávanie spoločných vojenských cvičení. V pondelok to oznámila Bezpečnostná rada Ruskej federácie (SBRF).

"Obe strany (Čína a Rusko) sa dohodli na ďalšej vojenskej spolupráci so zameraním na spoločné cvičenia a hliadkovanie, ako aj na posilnenie kontaktov medzi generálnymi štábmi," uviedla vo vyhlásení Ruská bezpečnostná rada.

Správa o prehĺbení obrannej spolupráce medzi Moskvou a Pekingom prichádza v čase, keď je tajomník SBRF Nikolaj Patrušev na návšteve Číny.

Peking a Moskva v uplynulých rokoch prehĺbili spoluprácu vo viacerých oblastiach a vo februári deklarovali, že vzťahy Číny a Ruska sú "bez limitov", pripomína agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Enerhoatom: Ruská armáda útočila na Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň

Ruskí vojaci útočili v noci na pondelok na Juhoukrajinskú jadrovú elektráreň v Mykolajivskej oblasti. Pri útoku nebol poškodený žiaden z reaktorov a elektráreň je naďalej v normálnej prevádzke. Uviedla to štátna spoločnosť Enerhoatom, ktorá prevádzkujúca ukrajinské jadrové elektrárne.

"Dnes 19. septembra 2022 o 0.22 podnikla ruská armáda raketový útok na závod Juhoukrajinskej jadrovej elektrárne," uvádza Enerhoatom na sociálnej sieti Telegram.

K silnej explózii prišlo iba 300 metrov od reaktorov elektrárne. Pri útoku bola zničená neďaleká vodná elektráreň, prenosová sústava a poškodené sú okná elektrárne, uviedol Enerhoatom. Spoločnosť okrem fotografie skla pri rozbitých oknách zverejnila fotografiu asi dva metre hlbokého krátera, ktorý ostal po výbuchu. "Našťastie nijaký zamestnanec elektrárne neutrpel zranenia".

"Rusko ohrozuje celý svet. Musíme to zastaviť skôr, než bude neskoro," uviedol v reakcii na útok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

(tasr)

  |  

Morawieczki: Poľsko odmietne návrh eurokomisie znížiť financie pre Maďarsko

Poľsko bude rozhodne proti tomu, aby európske inštitúcie krátili vyplácanie eurofondov pre Maďarsko. Podľa agentúry MTI to v nedeľu večer vyhlásil predseda poľskej vlády Mateusz Morawiecki.

Premiér tak na tlačovej konferencii reagoval na skutočnosť, že Európska komisia (EK) v nedeľu odporučila znížiť finančné prostriedky vyplácané Maďarsku zo spoločného rozpočtu Európskej únie. Pozastavených by malo byť približne 7,5 miliardy eur, a to pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Varšava sa podľa slov poľského ministerského predsedu zo všetkých síl postaví proti akýmkoľvek opatreniam európskych inštitúcií, ktorých cieľom by bolo nespravodlivo pripraviť ktorýkoľvek členský štát EÚ o finančné zdroje únie, najmä Maďarsko.

Morawiecki súčasne vyjadril nádej, že na prelome tohto a budúceho roka aj Poľsko dostane pridelené prostriedky z nového rozpočtového rámca Európskej únie.

Eurokomisia už Budapešti blokuje približne šesť miliárd eur z fondu obnovy po pandémii covidu, a to z rovnakých dôvodov súvisiacich s korupciou. Maďarsko je jedinou krajinou, ktorá sa s Európskou komisiou dosiaľ nedohodla na pláne použitia týchto prostriedkov.

(tasr)

  |  

Iránsky prezident požaduje od USA záruky, že v budúcnosti opäť neodstúpia od jadrovej dohody

Iránsky prezident Ebráhím Raísí požaduje od Spojených štátov záruky, že v prípade obnovenia jadrovej dohody Washington od nej opäť neodstúpi. Uviedol to v nedeľnej relácii "60 minút" spravodajskej stanice CBS News.

Raísí tvrdí, že Teherán bude stále podporovať "dobrú a férovú dohodu". Podľa jeho slov však "musí byť trvalá a musia existovať záruky". "Nemôžeme dôverovať Američanom pre správanie, ktoré sme od nich už videli. Toto je dôvod prečo bez záruk neexistuje ani dôvera," povedal iránsky prezident.

Pôvodnú jadrovú dohodu, v ktorej sa Teherán zaviazal obmedziť obohacovanie uránu a pripustiť dohľad inšpektorov OSN výmenou za zrušenie ekonomických sankcií, vyjednal v roku 2015 bývalý americký prezident Barack Obama. O tri roky neskôr však Spojené štáty rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa od dohody jednostranne odstúpili s tým, že by ju mala nahradiť prísnejšia zmluva a na Irán opätovne uvalili sankcie.

Súčasný šéf Bieleho domu Joe Biden podporuje obnovenie jadrovej dohody, no nedokáže Iránu poskytnúť garancie, keďže v americkom systéme nemožno zaručiť, čo urobí jeho nástupca.

(tasr)