Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Vyšetrovatelia OSN pripustili, že v Etiópii dochádza k zločinom proti ľudskosti

Komisia expertov OSN pre ľudské práva v Etiópii sa domnieva, že počas ozbrojeného konfliktu boli v tejto krajine zrejme spáchané vojnové zločiny i zločiny proti ľudskosti. Experti súčasne upozornili na to, že nedávne obnovenie konfliktu v etiópskom štáte Tigraj zvyšuje riziko "ďalších zverstiev".

Uviedla to v pondelok agentúra AFP, ktorá informovala o prvej správe expertov OSN o Etiópii vypracovanej pre Radu OSN pre ľudské práva.

Odborníci OSN konštatujú, že vojnových zločinov sa od vypuknutia konfliktu v novembri roku 2020 zrejme dopustili rôzne strany etiópskeho konfliktu.

V správe expertov sa tiež píše, že existujú "opodstatnené dôvody domnievať sa, že federálna vláda a vlády spojeneckých regionálnych štátov sa dopustili a naďalej sa dopúšťajú zločinov proti ľudskosti spočívajúcich v prenasledovaní z etnických dôvodov a iných neľudských činov".

Experti v správe pripomínajú, že federálne úrady už viac ako rok bránia približne šiestim miliónom ľudí v štáte Tigraj v prístupe k základným službám vrátane internetu a bankovníctva a kde v dôsledku prísnych obmedzení prístupu humanitárnej pomoci 90 percent obyvateľstva naliehavo potrebuje pomoc.

Predsedníčka expertnej komisie Kaari Betty Murungiová v mene svojich kolegov okrem toho deklarovala, že etiópska federálna vláda "používa hladomor ako metódu vedenia vojny". Vyzvala preto vládu v Addis Abebe, aby "okamžite obnovila základné služby (v Tigraji) a zabezpečila úplný a neobmedzený prístup k humanitárnej pomoci".

"Murungiová sa však obrátila aj na tigrajské sily a žiada ich, aby "zabezpečili, že humanitárne agentúry budú môcť pôsobiť bez prekážok".

AFP doplnila, že nedávne obnovenie bojov bolo porušením prímeria uzavretého v marci a zmarilo nádeje na vyriešenie vojny, ktorá si vyžiadala životy stoviek civilistov a vyvolala na severe Etiópie humanitárnu krízu.

Murungiová apelovala na medzinárodné spoločenstvo, aby zintenzívnilo svoje úsilie s cieľom zabezpečiť zastavenie bojov a obnovenie humanitárnej pomoci a služieb v Tigraji. V opačnom prípade, ako varovala, bude konflikt v Etiópii nielen katastrofou pre jej obyvateľstvo, ale aj ohrozením pre mier a stabilitu v priľahlom africkom regióne.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko daruje Ukrajine milión vakcín proti koronavírusu

Poľsko daruje Ukrajine milión dávok vakcín proti ochoreniu COVID-19 a ďalších 100-tisíc dávok takzvaných MMR vakcín, čo sú kombinované očkovacie látky proti osýpkam, mumpsu a ružienke (rubeole). Oznámilo to v pondelok na Twitteri poľské ministerstvo zdravotníctva, informuje agentúra PAP.

Rezort takúto právu zverejnil bezprostredne po rozhovoroch poľského ministra zdravotníctva Adama Niedzielského s ukrajinským veľvyslancom v Poľsku, Vasylom Zvarychom.

"Poľsko odovzdá Ukrajine milión (dávok) vakcín proti COVID-19 a 100 000 dávok MMR vakcín," uviedol rezort zdravotníctva.

Ministerstvo dodalo, že Niedzielski so Zvarychom spolu hovorili aj o starostlivosti poskytovanej ukrajinským pacientom  v Poľsku, ako aj transportoch Ukrajincov, ktorí utrpeli zranenia počas ruskej invázie.

(tasr)

Minúta  |  

Bitánia: Rakvu kráľovnej Alžbety II. spustili do hrobky

Rakvu s pozostatkami zosnulej britskej kráľovnej Alžbety II. spustili do kráľovskej hrobky na hrade Windsor, informuje TASR.

Windsorský dekan David Conner počas obradu rozžehnania sa s telom kráľovnej predniesol 103. žalm. Následne prečítali všetky tituly kráľovnej a naposledy na jej počesť zazneli zvuky gájd.

Arcibiskup z Canterbury Justin Welby ukončil obrad požehnaním a následne zhromaždení zaspievali britskú hymnu.

Ako pripomenula televízia CNN, kráľovská hrobka v Kaplnke svätého Juraja nie je miestom posledného odpočinku zosnulej kráľovnej. Jej telo v rámci záverečného obradu premiestnia do Pamätnej kaplnky kráľa Juraja VI., ktorú nechala po smrti svojho otca vybudovať samotná Alžbeta II. v rámci Kaplnky svätého Juraja. Sem po uložení tela Alžbety II. uložia aj ostatky jej manžela princa Philipa, ktorý zomrel vlani. Tento obrad však už nebude prístupný verejnosti ani televíznym kamerám, poznamenal komentátor britskej televízie BBC.

Podrobnosti tohto súkromného obradu, ktorý sa má začať o 20.30 h SELČ, Buckinghamský palác nezverejnil s vysvetlením, že ide o ,,hlboko osobnú rodinnú udalosť".

(tasr)

Minúta  |  

Kollár navrhuje zaradiť ako druhý bod parlamentnej schôdze zmenu ústavy

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) navrhuje zaradiť ako druhý bod parlamentnej schôdze návrh novelizácie Ústavy SR. Tá sa týka skrátenia volebného obdobia ústavným zákonom alebo referendom. Vyplýva to z programu Národnej rady (NR) SR.

Program budú poslanci schvaľovať na začiatku schôdze. Návrh na zmenu ústavy predložili poslanci zo Sme rodina. Hovorí o tom, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referende. Nová legislatíva by sa mala vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.

Riadna schôdza sa mala začať už minulý týždeň, no v stredu (14. 9.) nebolo plénum uznášaniaschopné. Neprezentovali sa poslanci SaS ani opozícia. Opozičný Smer-SD chcel, aby sa o novele ústavy rokovalo ako o prvom bode programu. Liberáli už avizovali, že otvorenie schôdze v utorok (20. 9.) podporia, s koalíciou už hovorili aj o viacerých návrhoch.

(tasr)

Minúta  |  

Čaputová: V Londýne sa stretol celý svet s úctou a rešpektom ku kráľovnej

V Londýne sa stretol takmer celý svet s úctou a rešpektom k zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. Tieto postoje súčasný svet potrebuje viac ako kedykoľvek predtým, vyhlásila po pondelkovom pohrebe britskej kráľovnej slovenská prezidentka Zuzana Čaputová, informuje TASR.

"Je pre mňa cťou, že som sa mohla za celé Slovensko rozlúčiť s panovníčkou, ktorej éra sa natrvalo zapísala do dejín Spojeného kráľovstva, Európy, ale aj celého sveta," napísala Čaputová na svojom  profile na sociálnej sieti Facebook. Dodala, že spôsob, akým sa Briti s Alžbetou II. rozlúčili, "naplno odzrkadľuje vzťah občanov Spojeného kráľovstva a krajín Commonwealthu so svojou kráľovnou".

Čaputová sa v nedeľu večer spolu s ďalšími pozvanými svetovými lídrami zúčastnila na recepcii podávanej novým britským kráľom Karolom III., ktorému v mene celého Slovenska vyjadrila úprimnú sústrasť.

Prezidentka odletí v pondelok z Londýna do New Yorku, kde v utorok vystúpi s prejavom v rámci všeobecnej rozpravy na 76. Valnom zhromaždení OSN.

V New Yorku sa zúčastní aj na slávnostnej recepcii podávanej americkým prezidentom Joeom Bidenom a prvou dámou Jill Bidenovou. Stretne sa aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom a absolvuje viaceré bilaterálne rokovania, ktorých témou bude aktuálna energetická kríza.

(tasr)

Minúta  |  

Švédsko: Mandát na zostavenie novej vlády dostal líder pravicového bloku

Lídra švédskej konzervatívnej Umiernenej strany Ulfa Kristerssona v pondelok oficiálne poverili zostavením novej vlády. Oznámil to predseda švédskeho parlamentu Andreas Norlén. Došlo k tomu po volebnom víťazstve pravicového bloku vedeného práve Kristerssonom, informuje TASR.

"Bolo to pomerne jednoduché rozhodnutie," povedal Norlén po rokovaní s lídrami všetkých parlamentných strán. Zároveň podľa agentúry Reuters dodal, že dosiaľ nestanovil termín, do ktorého budú môcť prebiehať rokovania o novej vláde.

Pravicový blok zložený zo štvorice strán – Umiernených, Švédskych demokratov, Kresťanských demokratov a Liberálnej strany – si vo voľbách 11. septembra zaistil v 349-člennom parlamente tesnú väčšinu, a to 176 kresiel. Stredoľavý blok strán vedený premiérkou Magdalenou Anderssonovou získal len 173 kresiel.

Podľa Reuters sa teraz očakáva, že Kristersson sa pokúsi zostaviť menšinovú vládu, a to bez účasti jednej alebo až dvoch pravicových strán, ktoré sa prebojovali do parlamentu, s tým, že sa však nový kabinet bude spoliehať na ich podporu v parlamente.

Líder krajne pravicovej populistickej strany Švédski demokrati Jimmie Äkesson po svojom pondelňajšom stretnutí s Norlénom povedal, že "Švédsku by dobre padlo mať väčšinovú vládu".

Švédski demokrati sú aktuálne druhou najväčšou stranou v parlamente (Umiernení skončili až na treťom mieste), otázna je však práve ich účasť v novej vláde. Vytvoriť s nimi vládu už dosiaľ odmietla jedna zo stredopravicových strán, približuje agentúra AP.

Existuje síce viacero možností zostavenia novej (prípadne menšinovej) vlády, avšak táto krajne pravicová populistická strana bude mať zrejme vôbec prvýkrát významný vplyv vo vláde.

Švédska sociálnodemokratická premiérka Magdalena Anderssonová priznala minulý týždeň volebnú porážku a v reakcii na ňu podala demisiu. Vo funkcii predsedníčky vlády však oficiálne zostane až do vytvorenia novej vlády, dodáva AP. Anderssonovej sociálni demokrati síce vo voľbách získali najviac – až 30,4 percenta hlasov –, celkovo však ľavicový blok neuspel.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.