Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Schôdzu parlamentu sa na tretíkrát podarilo otvoriť, pomohli aj poslanci za SaS

Predsedovi parlamentu Borisovi Kollárovi (Sme rodina) sa na tretíkrát podarilo otvoriť riadnu 72. schôdzu Národnej rady SR (NR SR).

Prezentovalo sa 117 poslancov, parlament je tak uznášaniaschopný. S otvorením schôdze pomohli aj poslanci za SaS, čo ešte minulý piatok sľúbil šéf SaS Richard Sulík. Navrhovaný program schôdze má 140 bodov.

Minulý týždeň v stredu pritom šéf parlamentu pri otváraní schôdze dvakrát nebol úspešný, keďže sa prvý raz prezentovalo len 64 poslancov a druhýkrát 71 zákonodarcov. Národná rada SR tak nebola uznášaniaschopná. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov.

(tasr)

Minúta  |  

V bratislavskom kine horelo, zamestnancov susediaceho ministerstva práce evakuovali

V bratislavskom Kine Lumiére v utorok ráno vypukol požiar.

Pre TASR to potvrdil hovorca Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Bratislave Štefan Koči, upozornili na to noviny.sk. Zamestnanci ministerstva práce, ktoré sídli v susednej budove, sú podľa stanoviska rezortu v poriadku.

"Protipožiarny bezpečnostný systém včasne zareagoval a spustil evakuáciu zamestnancov. Tá prebehla bezpečne a plynulo," priblížil tlačový odbor rezortu práce. Zároveň poďakoval hasičom za pomoc a spoluprácu pri zabezpečení priestoru.

(tasr)

Minúta  |  

Šéfovia diplomacií Arménska a Azerbajdžanu sa stretli prvýkrát po obnovení bojov

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken diskutoval v pondelok s rezortnými kolegami z Arménska a Azerbajdžanu Araratom Mirzojanom a Džejhunom Bajramovom o "ďalších krokoch" v súvislosti s obnovením bojov medzi oboma krajinami.

Hovorca amerického rezortu diplomacie Ned Price uviedol, že išlo o prvé priame rokovanie medzi predstaviteľmi Arménska a Azerbajdžanu od minulotýždňového obnovenia bojov, ktoré si vyžiadali už vyše 200 obetí.

"Blinken vyjadril sústrasť za stratené životy a poukázal na potrebu zabránenia ďalších nepriateľských akcií, pričom vyzdvihol predovšetkým dôležitosť návratu k mierovému procesu," uviedol Price vo vyhlásení.
"Hovorili o ďalších krokoch a (americký) minister zahraničných vecí nabádal obe strany, aby sa do konca mesiaca znovu stretli," dodáva Price.

Na stretnutí, ktoré sa konalo v rámci Valného zhromaždenia OSN, vyzval Mirzojan na stiahnutie azerbajdžanských ozbrojených síl z arménskeho územia. Žiadal tiež predstavenie "medzinárodných mechanizmov", aby sa "zabránilo ďalšej eskalácii napätia", uvádza vo vyhlásení arménsky rezort diplomacie.

(tasr)

Minúta  |  

Financial Times: Spojené kráľovstvo minie v roku 2023 najmenej 2,62 miliardy eur na vojnu na Ukrajine

Britská premiérka Liz Trussová oznámi tento týždeň svetovým lídrom, že Spojené kráľovstvo na budúci rok minie alebo aj prekročí sumu 2,3 miliardy libier (2,62 miliardy eur) určenú pre Ukrajinu.

Londýn túto pomoc v roku 2022 sľúbil Kyjevu, aby sa mohol brániť proti ruskej vojenskej okupácii. V utorok o tom informoval britský denník Financial Times (FT), na ktorý sa odvolala tlačová agentúra Reuters.

Správa Financial Times ukazuje, že britská politika sa po pohrebe kráľovnej Alžbety II., vracia na "hlavné javisko" svetového diania, píše Reuters. Premiérka Trussová zároveň odlieta na svoj prvý veľký summit do New Yorku, kde sa začína všeobecná rozprava 77. Valného zhromaždenia OSN, ktoré bude trvať do 26. septembra.

(tasr)

Minúta  |  

Izrael vymenoval veľvyslankyňu v Turecku. Post bol neobsadený od roku 2018

Izrael v pondelok oznámil, že vymenoval novú veľvyslankyňu v Turecku. Stala sa ňou Irit Lillian, ktorá pôsobila uplynulé dva roky ako charge d'affaires na izraelskom veľvyslanectve v Ankare, informovalo izraelské ministerstvo zahraničia.

Lillian je prvou osobou na tomto poste od roku 2018, keď Turecko stiahlo svojho veľvyslanca z Izraela a vypovedalo izraelského na protest proti zabitiu desiatok Palestínčanov pri izraelskej paľbe počas protestov na hraniciach Pásma Gazy.

Kedysi priateľské vzťahy medzi Izraelom a Tureckom sa začali zhoršovať po zvolení Recepa Tayyipa Erdogana, otvoreného kritika izraelského zaobchádzania s Palestínčanmi, za premiéra v roku 2003. Napätie vyvrcholilo v roku 2010, keď izraelské sily zaútočili na tureckú loď, ktorá prenikla cez izraelskú blokádu s cieľom dodať humanitárnu pomoc do Gazy. O život vtedy prišlo deväť tureckých aktivistov.

Izraelský prezident Jicchak Herzog v snahe o opätovné nadviazanie priateľských vzťahov v marci navštívil Turecko, aby sa stretol s Erdoganom. V júni krajiny oficiálne oznámili obnovenie plných diplomatických vzťahov, vrátane menovania veľvyslancov.

(sita)

Minúta  |  

Rovníková Guinea zrušila trest smrti

Rovníková Guinea, jedna z najautoritárskejších krajín sveta, zrušila trest smrti. Oznámila to v pondelok štátna televízia s odvolaním sa na nový trestný zákonník. Informovala o tom agentúra AFP.

Nový zákon v Rovníkovej Guinei schválil parlament, v ktorom s výnimkou jedného všetkých sto poslancov zastupuje vládnucu stranu. Účinnosť nadobudne 90 dní po zverejnení v úradnom vestníku.

Poslednú oficiálnu popravu v malej stredoafrickej krajine vykonali v roku 2014, ukazujú údaje organizácie Amnesty International. Mimovládne organizácie a OSN však vládny režim obviňujú z praktík násilného zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a mučenia.

Trest smrti je stále legálny vo viac ako 30 afrických štátoch, aj keď popravy sa v posledných rokoch vykonávajú len asi v polovica z nich, píše AFP.

Prezident Rovníkovej Guinei Teodoro Obiang Nguema Mbasogo (80) je pri moci vyše 43 rokov, čo je najdlhšie na svete, ak sa neberú do úvahy monarchie. Jeho pravdepodobným nástupcom je jeden z jeho synov, viceprezident Teodoro Nguema Obiang Mangue.

Rovníková Guinea má významné zdroje ropy a zemného plynu, prevažná väčšina z 1,3 milióna obyvateľov však žije pod hranicou chudoby, vyplýva z údajov Svetovej banky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.