Pertseva zatkli krátko po tom, ako americký Úrad pre kontrolu zahraničných aktív (OFAC) umiestnil Tornado Cash na zoznam sankcionovaných entít. Na tomto zozname boli doteraz iba fyzické a právnické osoby. Ide teda o prvý prípad, keď sa na sankčnom zozname vyskytol voľne prístupný počítačový program. Tornado Cash je takzvaný smart contract, autonómny kód fungujúci na ethereovom blockchaine, s ktorým môžu používatelia ľubovoľne interagovať.
Pertsev je obvinený zo „zakrývania“ finančných tokov z trestnej činnosti a uľahčovania prania špinavých peňazí, ďalšie detaily o jeho prípade zatiaľ nie sú známe. Je možné, že nebol zatknutý za vývoj open source kódu, ale za skutočnú kriminálnu aktivitu. Časový súlad medzi umiestnením jeho projektu na sankčný zoznam a Pertsevovým zatknutím sa ale nezdá byť náhodný. Pracujme teda s variantom, že Perstev je vskutku perzekvovaný za vývoj softvéru.
Crypto war v Spojených štátoch
Nejde o prvý pokus o prenasledovanie vývojárov slobodného softvéru. V 90. rokoch bola v Spojených štátoch takzvaná crypto war, ktorá nemala nič spoločné s kryptomenami, ale s kryptografiou. Silnú kryptografiu, teda šifrovanie, ktoré odolá pokusom o prelomenie, vtedy americká vláda definovala ako chránenú technológiu. Jej vývoz do zahraničia sa považoval za zločin.
Kryptografické algoritmy sú však iba riadkami kódu, teda písmen a číslic. Vtedajší aktivisti začali tlačiť šifrovacie algoritmy na tričká a do kníh, čím poukázali na to, že počítačový kód je forma prejavu. Keďže si vláda nedovolila zakázať publikáciu kníh, túto obhajobu nakoniec uznala a silná kryptografia sa stala verejne dostupnou technológiou. Dnes je základom funkčnosti a bezpečnosti na internete i vo finančných systémoch.
Strata transakčného súkromia
Boj proti open source softvéru je čírou absurditou, ktorú možno pripodobniť tomu, že by štát zakazoval vyrábať automobily, pretože niektoré z nich môžu slúžiť bankovým lupičom pri úteku z miesta činu. Funkčné technológie sú neutrálne. Je pochopiteľne, že sa využijú aj na nekalé účely. Avšak podľa analýzy firmy Chainalysis kryptomeny nekalo využíva menej ako 0,5 percenta z celkového objemu transakcií. Snaha potláčať protizákonnú aktivitu upozaďovaním technológií je prejavom totality čínskeho štýlu, kde technológia slúži predovšetkým štátnym záujmom a jej defenzívne využitie v rukách občanov nie je dovolené.
Bitcoin, ethereum a ďalšie peňažné systémy tohto typu majú jednu chybu: sú vysoko transparentné, a to dokonca vo väčšej miere než konvenčné finančné služby. Ak máte účet v banke, váš sused vám do neho nevidí. V prípade bitcoinu či etherea sú však všetky adresy a ich zostatky viditeľné všetkým. A ak si používateľ spáruje svoju reálnu identitu so svojimi bitcoinovými adresami, potom stratí akékoľvek transakčné súkromie.
Ochrana dvoma spôsobmi
Preto je kriticky dôležité chrániť sa v tomto prostredí dvoma spôsobmi: vyhýbať sa službám s KYC procesmi, teda s povinným dokladovaním identity, a chrániť svoje súkromie pomocou nástrojov, ako sú aj takzvané mixéry. K legitimnému využitiu mixérov patrí napríklad situácia, keď platíte bitcoinom či kryptomenou za tovar a nechcete, aby protistrana vedela, koľko peňazí vlastníte. Je to obdobná úroveň súkromia, akú poznáme a očakávame pri využití bankových účtov.
Ďalší vývoj Pertsevovho prípadu bude veľmi ilustratívny v tom, či sa začína nová etapa vojny proti technológiám. Ak je to tak, potom potrebujeme skutočne decentralizované technológie – túto charakteristiku však prevažná väčšina kryptomien nespĺňa.
Bitcoin a jeho nástroje sa našťastie od začiatku vyvíjajú s vedomím, že sa štátom jedného dňa znepáčia a bude proti nim vedený neľútostný a neférový boj. V konečnom dôsledku totiž táto vojna nebude vedená právnymi argumentmi, ale hrubou silou a zastrašovaním. Takéto nehostinné prostredie prežijú iba nástroje, ktoré používateľom poskytujú hodnotné služby bez ohľadu na to, či sa to štátu páči alebo nie.
