Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Osobnosti vyzvali na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine

Viaceré osobnosti spoločenského, kultúrneho a vedeckého života vyzvali na diplomatické riešenie vojny na Ukrajine. Medzinárodné spoločenstvo podľa nich nevyvinulo dosiaľ žiadny spoločný tlak na začatie rokovaní medzi krajinami. Výzva bola súčasťou stredajšieho mierového pochodu v Bratislave, ktorý organizovalo občianske združenie Zjednotení za mier.

"Rokovania sú nevyhnutným prostriedkom na dosiahnutie prímeria, na zabránenie ďalšieho utrpenia a rozširovania konfliktu. Každý ďalší deň vojny znamená stovky ďalších obetí, ktoré umierajú pre ciele, ktoré sú čoraz menej reálne," uviedli vo vyhlásení.

Vyzvali tiež slovenskú aj českú vládu, aby prestali na Ukrajinu posielať zbrane. Kabinet má podľa nich využiť všetky kontakty, medzinárodný vplyv a komparatívne výhody, na čo najrýchlejšie ukončenie krviprelievania na Ukrajine.

Signatári skritizovali Európsku úniu, že robí kroky, ktoré ohrozujú jej vlastnú energetickú a potravinovú bezpečnosť. "Vyzývame našich domácich politikov, aby nezabudli na svojich občanov, na ich bezpečnosť a na ich potreby," doplnili.

Výzvu podporilo vyše 40 osobností, medzi nimi napríklad bývalý prezident SR Ivan Gašparovič, bývalý minister zahraničných vecí ČR a predseda Valného zhromaždenia OSN Jan Kavan, spisovateľ Jozef Banáš, hudobník Marián Greksa či herečky Mária Kráľovičová a Božidara Turzonovová.

(tasr)

Minúta  |  

Kazachstan: Predčasné prezidentské voľby sa uskutočnia 20. novembra

V Kazachstane sa budú 20. novembra konať predčasné prezidentské voľby, ktorých cieľom je "radikálne zmeniť" politický systém tejto postsovietskej republiky. Uvádza sa to v dekréte, ktorý v stredu zverejnili na webovej stránke prezidenta, informovala tlačová agentúra AFP.

Oznámenie termínu prichádza krátko po tom, ako prezident Kasym-Žomart Tokajev podpísal zákon, ktorým sa obmedzí počet funkčných období hlavy štátu. Novým zákonom sa nahradí súčasný systém maximálne dvoch po sebe nasledujúcich päťročných funkčných období prezidenta jediným sedemročným mandátom.

Táto zmena však nebráni Tokajevovi, ktorý bol zvolený podľa predchádzajúcej verzie ústavy, uchádzať sa v ďalších voľbách o druhé funkčné obdobie na čele štátu.

Tokajev zákonodarcom povedal, že dané hlasovanie je súčasťou reforiem, ktorých cieľom je zaviesť "úplne nové normy" pre politický život s "čestnými a otvorenými pravidlami".

V predmetnom dekréte podpísanom Tokajevom sa tiež uvádza, že novembrovým hlasovaním Kazachstan "začína volebný cyklus, ktorý radikálne reštartuje celý politický systém" krajiny. "Našli sme optimálnu rovnováhu medzi zložkami moci a dokončili prerozdelenie právomocí z prezidenta na parlament," píše sa v dekréte.

Tokajev prevzal moc po Nursultanovi Nazarbajevovi v roku 2019, postupne sa však od neho dištancoval. Nazarbajev tri desaťročia vládol železnou rukou tejto na energetické zdroje bohatej stredoázijskej krajine.

Kazachstan zasiahla v januári bezprecedentná vlna násilia, ktorá si vyžiadala 238 mŕtvych. Dôvodom celonárodných demonštrácií bolo zvýšenie cien pohonných hmôt, ako aj odhalenie korupcie a rodinkárstva Nazarbajevovho režimu, ktoré umožnili jeho najbližším obohacovať sa na úkor kazašského obyvateľstva.

(tasr)

Minúta  |  

Šéf NATO odsúdil "nebezpečnú jadrovú rétoriku" ruského prezidenta. Putin sa prepočítal, vraví

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg v stredu obvinil ruského prezidenta Vladimíra Putina z "nebezpečnej" rétoriky po tom, čo šéf Kremľa pohrozil, že Moskva by mohla v súvislosti s vojnou na Ukrajine nasadiť jadrové zbrane.

"Je to nebezpečná a nerozvážna jadrová rétorika," povedal Stoltenberg na podujatí na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, ktoré organizovala agentúra Reuters. Stoltenberg poznamenal, že Putin sa takto vyhrážal už viackrát. "Veľmi dobre vie, že jadrová vojna by sa nikdy nemala viesť a nie je možné v nej zvíťaziť, a mala by pre Rusko bezprecedentné následky," uviedol šéf NATO.

Stoltenberg povedal, že NATO zatiaľ nezaznamenalo žiadne zmeny v ruskom jadrovom postoji, "ale veľmi pozorne to sledujeme a sme v strehu". Uistil tiež, že Severoatlantická aliancia zabezpečí, aby "v Moskve nedošlo k nepochopeniu čo sa týka toho, ako zareagujeme". To bude závisieť od konkrétne situácie a typu zbraní, ktoré by Rusko použilo, priblížil.

(tasr)

Minúta  |  

Na ISS vyštartovala zmiešaná rusko-americká posádka z kozmodrómu Bajkonur

Ruská vesmírna raketa Sojuz s dvoma ruskými kozmonautmi a jedným americkým astronautom na palube odštartovala v stredu z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane.

Trojčlenná posádka smeruje na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Vesmírna spolupráca Spojených štátov s Ruskom nateraz pokračuje aj napriek vzájomnému politickému napätiu. Rusi Dmitrij Petelin a Sergej Prokopiev spolu s Američanom Frankom Rubiom majú stráviť na ISS pol roka. Pripoja sa ku kolegom z USA, Ruska aj Európy.

Vesmírna stanica má od roku 2000 stálu ľudskú posádku, ktorá sa stará o jej riadne fungovanie a tiež vedecké experimenty. Rusko v júli oznámilo, že po roku 2024 ukončí vesmírnu spoluprácu s USA, pričom v nasledujúcich rokoch plánuje vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu.

(tasr)

Minúta  |  

Európska rada: Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná

Európska únia bude aj naďalej neochvejne pomáhať Ukrajine, ktorá čelí ruskej agresii. Uviedol to v stredu predseda Európskej rady Charles Michel po tom, ako ruský prezident Vladimir Putin vyhlásením čiastočnej mobilizácie vystupňoval svoju agresiu voči Kyjevu.

Michel, ktorý sa aktuálne nachádza na Valnom zhromaždení OSN v New Yorku, na sociálnej sieti Twitter napísal: "Kremeľ vyhlásil mobilizáciu, zatiaľ čo krajiny na Valnom zhromaždení OSN pracujú na spolupráci, bezpečnosti a prosperite. V tejto vojne je len jeden agresor - Rusko, a jedna napadnutá krajina - Ukrajina. Podpora Ukrajiny zo strany EÚ zostane pevná."

(tasr)

Minúta  |  

Úvahy o použití jadrových zbraní sú šialenstvo, vyhlásil pápež

Pápež František v stredajšom príhovore počas generálnej audiencie vo Vatikáne nepriamo reagoval na hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, že na ochranu ruského územia je odhodlaný použiť "všetky dostupné prostriedky". Pápež hovoril v súvislosti s možným použitím takýchto zbraní ako o "šialenstve".

"Táto tragická vojna nás doviedla do bodu, v ktorom niektorí ľudia uvažujú o jadrových zbraniach – tomto šialenstve," cituje Františka televízia CNN a pripomína, že sa priamo nezmienil o Rusku. Podľa agentúry Reuters však odsúdil "obludnosti", ktoré v týchto chvíľach znáša "ušľachtilý ukrajinský národ".

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.