Eskalácia vojny môže byť otázkou dní. Ako sa delia jadrové zbrane, o ktorých počuť čoraz viac

Obyvatelia štyroch okupovaných oblastí na východe Ukrajiny v utorok v sporných referendách rozhodli o ich pričlenení sa k Rusku. Podľa výsledkov, ktoré zverejnili proruské úrady, kladne hlasovala drvivá väčšina zúčastnených občanov.

Nielen samotná Ukrajina či Západ, ale aj tradiční spojenci Kremľa, akými sú napríklad Kazachstan či Srbsko, avizovali, že plebiscity považujú za nelegitímne a prekreslenie hraníc zo strany agresora neuznajú. Podobne sa pred pár dňami vyjadrila India.

Bez ohľadu na to by mal ruský prezident Vladimir Putin oznámiť anexiu Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti na slávnostnej ceremónii v piatok po obede. Proces pripojenia sa však formálne zavŕši až po schválení Ústavný súdom a obomi komorami ruského parlamentu. Tie by mali rozhodovať budúci týždeň v utorok. O podobe a postupnosti procesu anexie kolovali v médiách zmätky.

Čoraz bližšie k atómovému hríbu?

Nielen samotná prebiehajúca anexia, mobilizácia, ale aj celková vojnová atmosféra zahŕňajúca nedávnu sabotáž voči plynovodom Nord Stream vytvárajú priestor na ďalšiu eskaláciu konfliktu a jeho rozšírenie na globálnu úroveň.

Ak príde reč na tieto úvahy, takmer zákonite ich sprevádza aj debata o možnom použití jadrových zbraní. Práve ony sú pre človeka žijúceho mimo Ukrajiny, kde sa bojuje konvenčnými zbraňami, synonymom náhlej bezmocnosti a existenčného ohrozenia.

Znamená však prvá zhodená jadrová bomba – v súčasnosti najpravdepodobnejšie zo strany Ruska – automaticky príchod akéhosi súdneho dňa? Odpoveď sčasti závisí od zvoleného uhla pohľadu, no skôr možno povedať – NIE.

Taktické jadrové zbrane

Pre pochopenie situácie treba v prvom rade uviesť, že aktuálne dostupné jadrové zbrane sa delia na dve hlavné kategórie. Reč je o taktických a strategických. Tie sa líšia nielen účelom ich použitia, dosahom, ale aj silou explózie.

Taktické jadrové zbrane, o ktorých sa v súvislosti s Ukrajinou rozpráva najviac, majú za cieľ dosiahnutie krátkodobého úspechu útočníka. Môžu podporiť bojovú operáciu a zničiť nepriateľské jednotky na bojisku alebo ochromiť ich podporu.

Devastačný účinok niektorých taktických jadrových zbraní je zásadne nižší a môže sa rovnať silnejším zbraniam fungujúcim na konvenčnej báze. Reč je napríklad o najsilnejšej nejadrovej americkej bombe GBU-43, ktorú Spojené štáty použili v Afganistane v roku 2017. Pre zaujímavosť, taktické jadrové bomby môžu mať aj podobu nášľapnej míny či delostreleckého granátu.

Podľa niektorých zdrojov tvoria taktické jadrové zbrane 30 až 40 percent amerického a ruského jadrového arzenálu. Vojenský analytik Vladimír Bednár však odhaduje vyššie číslo a je presvedčený, že ide o viac ako polovicu. USA podľa BBC celkovo disponuje 5 428 taktickými a strategickými hlavicami, Rusko ich má v súčte 5 977. Na jednej aj druhej strane platí, že zďaleka nie všetky sú funkčné.

Strategické jadrové zbrane

Naopak, prípadné použitie strategickej jadrovej zbrane by znamenalo dlhodobé obmedzenie schopnosti protivníka viesť ďalší boj. Cieľovou stanicou strategických zbraní by bola skôr kritická infraštruktúra či priamo priemyselné a ekonomické centrá.

Silu niektorých z nich je dobré si radšej nepredstavovať. Pre ilustráciu, jadrová bomba zhodená na Hirošimu explodovala silou 15 kiloton. Moderné hlavice pritom hravo prekračujú hranicu 1 000 kiloton. Vôbec najsilnejšia vyrobená ruská Tsar bomba podľa niektorých zdrojov vybuchla silou 57-tisíc kiloton. Tým sa stala 10-krát silnejšou ako všetka munícia použitá počas druhej svetovej vojny dokopy.

Práve z masívnej výmeny týchto bômb, predovšetkým medzi hlavnými jadrovými mocnosťami Ruskom a USA, vychádzajú katastrofálne predikcie o stovkách miliónov mŕtvych. Jedna z posledných, ktorú vypracovali vedci z Princetonskej univerzity, hovorí o tom, v Európe, Ázii a USA by len počas prvých hodín konfliktu zahynulo približne 90 miliónov ľudí. 

Niektorí analytici v skratke opisujú taktické jadrové zbrane ako určené na víťazstvo v bitke, zatiaľ čo strategické jadrové zbrane sú zase určené na víťazstvo v samotnej vojne.

Sú aj experti, ktorí rozlišovať nechcú 

Ako už zo spomínaného vyplýva, téma je podstatne zložitejšia a medzi strategickými jadrovými zbraňami, taktickými jadrovými zbraňami a najsilnejšími zbraňami na konvenčnej báze (všetky existujú v obrovskom množstve typov) existuje vo všetkých parametroch určité prekrytie.

Podľa niektorých názorov ani neexistuje univerzálna definícia taktických jadrových zbraní. Niekdajší americký minister obrany James Mattis napríklad v roku 2018 vyhlásil: „Nemyslím si, že existuje niečo také ako ‚taktická jadrová zbraň‘. Akákoľvek jadrová zbraň použitá kedykoľvek zmení strategickú hru.“

Zástancovia Mattisovej línie argumentujú, že použitie tej najničivejšej technológie v akejkoľvek podobe by prelomilo jadrové tabu platné od roku 1945 a dramatickým spôsobom by zmenilo chod dejín.

Putinova rozlúčka so START

Práve obavy z konca civilizácie stoja v popredí snáh o elimináciu strategických jadrových zbraní. Posledná dohoda, ktorá sa o tento cieľ pokúšala, bola zmluva New START (Strategic Arms Reduction Treaty) medzi Ruskom a USA platná od roku 2011. V zmysle jej ustanovení sa počet jadrových hlavíc dlhého doletu, ktoré môže každá krajina rozmiestniť, obmedzoval na 1 550.

Rusko však v auguste tohto roka oznámilo, že dočasne pozastavuje americké inšpekcie jadrového arzenálu na svojom území. Argumentovalo najmä zmenou vzťahu medzi obomi krajinami so zreteľom na sankcie pre vojnu na Ukrajine. Tvrdilo tiež, že Spojené štáty chcú získať jednostrannú výhodu.

Pokiaľ však hovoríme o obmedzení taktických jadrových zbraní, riadne limity v tomto prípade nikdy neexistovali. Nevládna organizácia Únia zainteresovaných vedcov ozrejmuje, že na strane USA aj na strane Ruska (ZSSR) ešte v 90. rokoch minulého storočia tieto snahy existovali a čiastočne boli úspešné. Postarali sa o to prezidenti George Bush starší a Michail Gorbačov.

Prituhuje od Putinovej mobilizácie

Téma použitia atómových zbraní sa dostala na stôl po minulotýždňovom prejave ruského lídra. „Ak bude ohrozená územná celistvosť našej krajiny, bezpodmienečne využijeme všetky prostriedky, ktoré máme k dispozícii, na ochranu Ruska a našich ľudí. Toto nie je bluf,“ povedal doslovne Putin.

Keďže za svoje územia a svoj ľud Rusko de facto, a čoskoro zrejme aj de iure, bude považovať aj okupované časti Ukrajiny, vedenie Kremľa môže siahnuť po krajnom riešení aj v prípade pokračujúcej ukrajinskej ofenzívy do Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti.

Od momentu Putinovho príhovoru sú západní politici a experti rozdelení v otázke možného použitia jadrových zbraní Ruskom. To isté platí aj pri predstaviteľoch samotnej Ukrajiny.

Šéf európskej diplomacie Josep Borrell tvrdí, že Únia musí brať hrozby ruského prezidenta vážne. „Určite je to nebezpečný moment, pretože ruská armáda je zatlačená do kúta a Putinova reakcia – hrozba použitím jadrových zbraní – je veľmi zlá,“ skonštatoval v New Yorku.

Lawrence Freedman, emeritný profesor vojnových štúdií na King’s College v Londýne, pre zmenu uviedol, že neexistujú žiadne dôkazy, že by sa Moskva v súčasnosti pripravovala na takýto jadrový útok, a že Washington by sa „veľmi rýchlo“ dozvedel, či sa tak deje.

Rada národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny však v najbližších dňoch zverejní pokyny pre obyvateľstvo v prípade použitia jadrových zbraní. Ako v stredu informovala stanica Rádio Sloboda, Rada podľa jej tajomníka Olexija Danilova pripravila podrobné pokyny pre Ukrajincov určené pre prípad, že Rusko skutočne použije taktické jadrové zbrane.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov uplynulý piatok vyhlásil, že Moskva sa použitím jadrových zbraní nikomu nevyhráža. Podľa neho otvorená konfrontácia Ruska so Spojenými štátmi a Severoatlantickou alianciou nie je v záujme jeho krajiny.

Čo ak predsa?

Ak by Rusko oprášilo svoj jadrový arzenál nižšieho rangu, reakcií západných krajín by mohlo byť viacero.

Západ pre rozdiel vo vnímaní, o ktorom hovoril napríklad britský poslanec a odborník na ruskú jadrovú stratégiu Bob Seely, nemusí urobiť nič. V Rusku vraj predstavuje použitie jadrových zbraní závažnú vec, no nestretne sa tu s rovnakou mierou odsúdenia ako na Západe. Taktické jadrové zbrane sú podľa ruskej jadrovej doktríny odstrašujúcim prostriedkom, ktorý má bojovať proti západnej dominancii v oblasti špičkových nejadrových zbraní. Sú teda súčasťou použiteľného arzenálu.

Druhou možnosťou je jadrový alebo nejadrový útok na Čiernomorskú flotilu alebo ruské základne na Kryme, ktorý skloňoval napríklad generál Ben Hodges, ktorý v rokoch 2014 až 2018 velil americkej armáde v Európe. V hre je aj priamy útok NATO na letectvo či radarové a monitorovacie systémy Rusov. Na použitie konvenčnej devastačnej sily vyzvalo NATO aj Poľsko.

Treťou alternatívou je vyvinutie čo najväčšieho diplomatického tlaku na Čínu a Indiu, aby stlmili alebo úplne prerušili obchodné vzťahy v Ruskom, čo by agresora izolovalo. Peking aj Naí Dillí pritom môžu už aj bez naliehania Západu považovať jadrový útok za prekročenie červenej čiary, ktoré ohrozuje ich vlastné bezpečie.