Napriek vážnej chorobe sa nevzdal spisovateľského sna. Knihy píše tak, že myš ovláda bradou

Michalovi v detstve diagnostikovali nevyliečiteľnú chorobu spinálnu svalovú atrofiu, ktorú charakterizuje postupný úbytok svalov či neschopnosť stáť, sedieť alebo chodiť. V Michalovom prípade to spozorovali, keď mal jeden rok, nevyvíjal sa totiž rovnako ako iné zdravé deti.

Napriek tomu, že jeho detstvo vyzeralo celkom inak ako u jeho rovesníkov, nesťažuje sa. „Na detstvo si spomínam veľmi rád, pretože to obdobie je plné radosti, zážitkov a snov. Som rád, že väčšina z toho vo mne zostala, nielen ako spomienka, ale aj ako pevná súčasť môjho života,“ hovorí Michal.

Pri ťažkých chvíľach pomáha smiech

Najväčšiu oporou poskytuje Michalovi jeho rodina, najmä súrodenci. Nikdy mu pri pohľade na nich ani nenapadlo, prečo práve on nie je zdravý. O svojom vzťahu k nim hovorí Michal veľmi pekne: „Vždy sme sa ku sebe správali ako normálni súrodenci, ktorí sa majú radi, občas sa pohádajú, ale v situácii ohrozenia dokážu stáť pri sebe ako obranný múr. Navzájom sme sa povzbudzovali a vzniklo medzi nami pevné puto.“

Samozrejme, aj na talentovaného autora Michala Škombára prídu ťažšie dni, vtedy mu pomáha obyčajný smiech, ktorý má podľa neho veľkú moc. „Radosť má veľkú váhu v ťažkých chvíľach a je len na nás, kto ten súboj nakoniec vyhrá. Či je to smiech, alebo smútok. Silu radosti si často uvedomíme, až keď na malý okamih vyprchá.“

Napriek ťažkej chorobe sa Michal nevzdáva a snaží sa objavovať krásy života, ako mu to len jeho choroba dovolí. Keď dovŕšil dospelosť, nedokázal už dostatočne samostatne dýchať, a tak mu museli dať dýchací prístroj.

Počítač ovláda bradou

Vtedy už nedokázal sedieť a počítač sa naučil ovládať iba pomocou myši. „Možno práve to ma nakoplo, aby som svoj voľný čas využil iným spôsobom. Mám pocit, že vtedy som zo dňa na deň dospel. Začal som čítať knihy a uvedomil som si, že toto je cesta pre zostatok mojich fyzických schopností.“