Preskočiť na obsah
  |  

Do blízkosti Netanjahuovej rezidencie dopadli svetlice

Polícia zatkla troch podozrivých zatkla v nedeľu izraelská polícia po tom, čo v blízkosti súkromnej rezidencie izraelského premiéra Benjamina Netanjahua v meste Cézarea pristáli dve svetlice.

K incidentu podľa polície došlo ešte v sobotu v noci a tri osoby zadržali pre podozrenie, že sa na ňom podieľali. Vyšetrovať ich budú spoločne s vnútornou bezpečnostnou službou Šin Bet.

V čase, keď do blízkosti rezidencie dopadli dve svetlice, premiér ani jeho rodina sa v budove nenachádzali. Pri incidente nik neutrpel zranenia.

Polícia neposkytla podrobnosti v súvislosti s podozrivými, miestni predstavitelia však poukázali na domácich kritikov Netanjahua. Prezident Jicchak Herzog incident odsúdil a varoval pred "eskaláciou násilia vo verejnej sfére".

Netanjahu celé mesiace čelí masovým protestom v krajine v súvislosti s tým, ako pristupuje k riešeniu krízy ohľadne rukojemníkov zadržiavaných palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy.        

Kritici obviňujú Netanjahua zo zlyhania v súvislosti s bezpečnosťou a tajnými službami, kvôli ktorému podľa nich došlo k útoku palestínskych militantov na územie Izraela. Vyčítajú mu aj to, že doposiaľ nedosiahol dohodu o prepustení zvyšných rukojemníkov.

(tasr, reuters)

  |  

Trump pred voľbami vyhlásil boj proti antisemitizmu na univerzitách

Novozvolený prezident Donald Trump sľúbil, že počas prvého týždňa svojho návratu do Oválnej pracovne upozorní rektorov vysokých škôl na prísne sankcie, ak nezasiahnu proti šíreniu antisemitských postojov na svojich kampusoch.

Hoci Trump avizoval tieto kroky ešte na predvolebnom mítingu vo Washingtone, po jeho znovuzvolení sa začal záznam opätovne šíriť na sociálnych sieťach vo veľkom meradle.

Tieto školy môžu prísť o federálne dotácie a akreditácie, informoval napríklad Jerusalem Post.

Trump plánuje svoje opatrenia zakotviť v Zákone o občianskych právach z roku 1964, ktorý počas svojho prvého funkčného obdobia rozšíril o ochranu židovskej komunity. Vo svojom prejave zdôraznil, že Spojené štáty nebudú financovať inštitúcie, ktoré tolerujú násilie, vyhrážky alebo obťažovanie židovských študentov.

Prejavy antisemitizmu na amerických univerzitách výrazne narástli po útoku hnutia Hamas na Izrael a následnej vojne v Gaze. Univerzity čelia dlhodobej kritike za neochotu adekvátne riešiť antisemitské incidenty v porovnaní s inými formami nenávistných prejavov.

(mm)

  |  

Sybiha: Raketový útok Ruska je pravou odpoveďou lídrom, čo komunikujú s Putinom

Ukrajinská protivzdušná obrana potvrdila, že Rusko útočilo desiatkami riadených striel i balistických rakiet okrem iného aj prostredníctvom strategických bombardérov na ciele po celej krajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha podotkol, že išlo o jeden z doposiaľ najrozsiahlejších ruských útokov dronmi a raketami „na mierumilovné mestá, spiacich civilistov a kritickú infraštruktúru".

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila v nedeľu „núdzové odstávky" elektriny v Kyjevskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. K týmto opatreniam pristúpila po masívnom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru po celej krajine. Núdzové odstávky elektriny sa dotknú aj metropoly Kyjev.

Rozsah škôd po rozsiahlom dronovom i raketovom útoku Ruska na územie krajiny doposiaľ nebol bezprostredne známy. Úrady vo Volyňskej oblasti uviedli, že došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry, podrobnosti však nespresnili. Predstavitelia často nezverejňujú informácie o stave energetického systému v súvislosti s vojnou, pripomína Reuters.

(tasr, reuters)

  |  

Izraelský útok na bytovku v Gaze má údajne desiatky obetí

Presný počet obetí na životoch ani zranených nebol bezprostredne známy.

Palestínske zdroje uvádzajú, že v budove žilo približne 70 ľudí.

Izrael tvrdenia o útoku na bytovku priamo nekomentoval. Izraelská armáda poslala tanky do Bajt Láhije, ako aj ďalších neďalekých miest Bajt Hanún a Džabálijá minulý mesiac s odôvodnením boja proti militantom z palestínskeho radikálneho hnutia Hamas a s cieľom zabrániť im v preskupovaní. Džabálijá je najväčším z ôsmich utečeneckých táborov v Pásme Gazy.        

Pri ďalšom izraelskom útoku na tábor Burajdž v strednej časti Gazy, kde raketa zasiahla dom, prišlo podľa zdravotníkov v nedeľu ráno o život najmenej desať ľudí.

Hamasom spravované ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v najnovšej bilancii uvádza, že od začiatku vojny 7. októbra 2023 prišlo o život 43.799 ľudí.

(tasr, reuters)

  |  

Časť poslancov SPD chce navrhnúť ministra obrany Pistoriusa ako kandidáta na kancelára

Nemecká Sociálnodemokratická strana (SPD) zápasí s vnútornými nezhodami ohľadom lídra pred februárovými federálnymi voľbami v roku 2025.

Stále viac členov požaduje nahradenie kancelára Olafa Scholza ministrom obrany Borisom Pistoriusom, napísal tamojší magazín Spiegel.

Aktuálne prieskumy ukazujú, že SPD je na treťom mieste s 16 percentami, čo je výrazný pokles oproti voľbám v roku 2021. Strana zaostáva za Alternatívou pre Nemecko (AfD), pričom Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana CSU vedú s 32 percentami. Ich líder Friedrich Merz je považovaný za pravdepodobného budúceho kancelára, informuje server Politico.

Na stretnutí centristickej frakcie SPD vyjadrili poslanci SPD vážne pochybnosti o Scholzových šanciach uspieť vo voľbách. Poslanec Joe Weingarten uviedol, že Scholz stratil podporu verejnosti a varoval, že bez zmeny lídra hrozí SPD „katastrofa“.

Minister obrany Boris Pistorius, ktorý patrí medzi najpopulárnejších nemeckých politikov, sa stal silným kandidátom na jeho nahradenie.

Regionálni politici SPD, vrátane dvoch zákonodarcov z Hamburgu, kde Scholz predtým pôsobil ako starosta, verejne podporili Pistoriusa. Tim Stoberock a Markus Schreiber uviedli, že Scholz síce dosiahol politické úspechy, no nedokázal efektívne komunikovať a získať späť dôveru voličov.

(mm)

  |  

Ukrajina by mohla vyrobiť jadrovú zbraň za dva mesiace, tvrdí tamojší major v zálohe

Olexij Hetman, veterán rusko-ukrajinskej vojny a major armády v zálohe skonštatoval, že krajina má technológiu, odborníkov a prístup k uránu potrebný na výrobu takejto bomby.

Hetman uviedol, že s dostatočnými zdrojmi by mohol Kyjev vyrobiť jadrovú zbraň za približne dva mesiace, informovala ukrajinská tlačová agentúra UNIAN. "Túto bombu môžeme vyrobiť pomerne rýchlo, možno nie do nového roka, ale do dvoch mesiacov je to možné," povedal.

"Súhlasím s prezidentom Zelenským, ktorý povedal, že máme dve cesty - buď vstúpime do NATO, alebo sa vrátime k jadrovým zbraniam. Chceme vstúpiť do NATO, ale ak to Ukrajine neumožnia, tak nás tlačia na inú cestu," doplnil.

Britský denník Times nedávno uviedol, že Ukrajina by údajne mohla v priebehu niekoľkých mesiacov vytvoriť jednoduchú jadrovú bombu v prípade, ak novozvolený americký prezident Donald Trump odmietne Ukrajine poskytnúť ďalšiu vojenskú pomoc.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí však zdôraznilo, že Ukrajina striktne dodržiava Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) a nemá v úmysle vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane.

(mm)