Preskočiť na obsah
  |  

Sybiha: Raketový útok Ruska je pravou odpoveďou lídrom, čo komunikujú s Putinom

Ukrajinská protivzdušná obrana potvrdila, že Rusko útočilo desiatkami riadených striel i balistických rakiet okrem iného aj prostredníctvom strategických bombardérov na ciele po celej krajine.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha podotkol, že išlo o jeden z doposiaľ najrozsiahlejších ruských útokov dronmi a raketami „na mierumilovné mestá, spiacich civilistov a kritickú infraštruktúru".

Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila v nedeľu „núdzové odstávky" elektriny v Kyjevskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti. K týmto opatreniam pristúpila po masívnom ruskom raketovom útoku na energetickú infraštruktúru po celej krajine. Núdzové odstávky elektriny sa dotknú aj metropoly Kyjev.

Rozsah škôd po rozsiahlom dronovom i raketovom útoku Ruska na územie krajiny doposiaľ nebol bezprostredne známy. Úrady vo Volyňskej oblasti uviedli, že došlo k poškodeniu energetickej infraštruktúry, podrobnosti však nespresnili. Predstavitelia často nezverejňujú informácie o stave energetického systému v súvislosti s vojnou, pripomína Reuters.

(tasr, reuters)

  |  

Izraelský útok na bytovku v Gaze má údajne desiatky obetí

Presný počet obetí na životoch ani zranených nebol bezprostredne známy.

Palestínske zdroje uvádzajú, že v budove žilo približne 70 ľudí.

Izrael tvrdenia o útoku na bytovku priamo nekomentoval. Izraelská armáda poslala tanky do Bajt Láhije, ako aj ďalších neďalekých miest Bajt Hanún a Džabálijá minulý mesiac s odôvodnením boja proti militantom z palestínskeho radikálneho hnutia Hamas a s cieľom zabrániť im v preskupovaní. Džabálijá je najväčším z ôsmich utečeneckých táborov v Pásme Gazy.        

Pri ďalšom izraelskom útoku na tábor Burajdž v strednej časti Gazy, kde raketa zasiahla dom, prišlo podľa zdravotníkov v nedeľu ráno o život najmenej desať ľudí.

Hamasom spravované ministerstvo zdravotníctva v Pásme Gazy v najnovšej bilancii uvádza, že od začiatku vojny 7. októbra 2023 prišlo o život 43.799 ľudí.

(tasr, reuters)

  |  

Časť poslancov SPD chce navrhnúť ministra obrany Pistoriusa ako kandidáta na kancelára

Nemecká Sociálnodemokratická strana (SPD) zápasí s vnútornými nezhodami ohľadom lídra pred februárovými federálnymi voľbami v roku 2025.

Stále viac členov požaduje nahradenie kancelára Olafa Scholza ministrom obrany Borisom Pistoriusom, napísal tamojší magazín Spiegel.

Aktuálne prieskumy ukazujú, že SPD je na treťom mieste s 16 percentami, čo je výrazný pokles oproti voľbám v roku 2021. Strana zaostáva za Alternatívou pre Nemecko (AfD), pričom Kresťanskodemokratická únia (CDU) a jej bavorská sesterská strana CSU vedú s 32 percentami. Ich líder Friedrich Merz je považovaný za pravdepodobného budúceho kancelára, informuje server Politico.

Na stretnutí centristickej frakcie SPD vyjadrili poslanci SPD vážne pochybnosti o Scholzových šanciach uspieť vo voľbách. Poslanec Joe Weingarten uviedol, že Scholz stratil podporu verejnosti a varoval, že bez zmeny lídra hrozí SPD „katastrofa“.

Minister obrany Boris Pistorius, ktorý patrí medzi najpopulárnejších nemeckých politikov, sa stal silným kandidátom na jeho nahradenie.

Regionálni politici SPD, vrátane dvoch zákonodarcov z Hamburgu, kde Scholz predtým pôsobil ako starosta, verejne podporili Pistoriusa. Tim Stoberock a Markus Schreiber uviedli, že Scholz síce dosiahol politické úspechy, no nedokázal efektívne komunikovať a získať späť dôveru voličov.

(mm)

  |  

Ukrajina by mohla vyrobiť jadrovú zbraň za dva mesiace, tvrdí tamojší major v zálohe

Olexij Hetman, veterán rusko-ukrajinskej vojny a major armády v zálohe skonštatoval, že krajina má technológiu, odborníkov a prístup k uránu potrebný na výrobu takejto bomby.

Hetman uviedol, že s dostatočnými zdrojmi by mohol Kyjev vyrobiť jadrovú zbraň za približne dva mesiace, informovala ukrajinská tlačová agentúra UNIAN. "Túto bombu môžeme vyrobiť pomerne rýchlo, možno nie do nového roka, ale do dvoch mesiacov je to možné," povedal.

"Súhlasím s prezidentom Zelenským, ktorý povedal, že máme dve cesty - buď vstúpime do NATO, alebo sa vrátime k jadrovým zbraniam. Chceme vstúpiť do NATO, ale ak to Ukrajine neumožnia, tak nás tlačia na inú cestu," doplnil.

Britský denník Times nedávno uviedol, že Ukrajina by údajne mohla v priebehu niekoľkých mesiacov vytvoriť jednoduchú jadrovú bombu v prípade, ak novozvolený americký prezident Donald Trump odmietne Ukrajine poskytnúť ďalšiu vojenskú pomoc.

Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí však zdôraznilo, že Ukrajina striktne dodržiava Zmluvu o nešírení jadrových zbraní (NPT) a nemá v úmysle vyvíjať ani vlastniť jadrové zbrane.

(mm)

  |  

Poľsko po raketovom útoku Ruska na Ukrajinu aktivovalo svoje letectvo

Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že sa snažia odraziť ruský raketový útok v Ľvovskej oblasti na západe krajiny, ktorá hraničí s Poľskom.

„V dôsledku masívneho útoku Ruskej federácie s použitím riadených striel, balistických striel a bezpilotných lietadiel na objekty, ktoré sa nachádzajú okrem iného na západe Ukrajiny, poľské a spojenecké lietadlá začali operovať v našom vzdušnom priestore," uviedlo operačné veliteľstvo poľskej armády na platforme X.

Ako dodalo, „aktivované boli všetky dostupné sily a zdroje" a bojové lietadlá v pároch, pozemné systémy protivzdušnej obrany a systém radarového prieskumu boli uvedené "do stavu najvyššej pohotovosti.

Ruská armáda podnikla masívny vzdušný útok na viacero cieľov na Ukrajine. V Kyjeve sa v skorých ranných hodinách ozývali explózie po zásahoch tamojšej protivzdušnej obrany; v ukrajinskom hlavnom meste i viacerých ďalších oblastiach krajiny zaviedli preventívne odstávky elektriny.

Podľa ukrajinského ministra pre energetiku Hermana Haluščenka bola cieľom ruských útokov na celom území Ukrajiny energetická infraštruktúra určená na zásobovanie elektrinou.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha uviedol, že išlo o jeden z doposiaľ najrozsiahlejších ruských útokov dronmi a raketami „na mierumilovné mestá, spiacich civilistov a kritickú infraštruktúru".

Rozsiahle explózie hlásili aj z ďalších ukrajinských miest Záporožie, Dnipro, Kryvyj Rih a Odesa. Ukrajinská protivzdušná obrana uviedla, že Rusko útočilo desiatkami riadených striel i balistických rakiet okrem iného aj prostredníctvom strategických bombardérov na ciele po celej krajine.

(tasr, reuters)

  |  

Budem spolupracovať s Trumpovým tímom, uviedol čínsky prezident

Čínsky prezident Si Ťin-pching povedal počas posledného rozhovoru s odchádzajúcim americkým prezidentom Joeom Bidenom v atmosfére obáv z nových obchodných vojen či diplomatického napätia, keď sa Trump v januári vráti do Bieleho domu.

Prezidenti sa stretli na okraj summitu krajín Ázijsko-tichomorskej hospodárskej spolupráce (APEC) v Peru.

Lídri dvoch najväčších svetových ekonomík spolu hovorili asi dve hodiny v hoteli, kde bol ubytovaný čínsky líder. Išlo o ich prvý rozhovor po siedmich mesiacoch.

„Cieľ Číny, ktorým je stabilný, zdravý a udržateľný vzťah medzi Čínou a USA, zostáva po voľbách nezmenený. Čína je pripravená spolupracovať s novou americkou administratívou - udržiavať komunikáciu, rozširovať spoluprácu a zvládať rozdiely medzi krajinami," uviedol Si.

Biden povedal Siovi, že obaja lídri sa nie vždy zhodli, ale ich diskusie boli „úprimné" a „otvorené". Si a Biden sa usilovali zmierniť napätie v rôznych trecích bodoch od obchodu až po Taiwan.

Úradujúci americký prezident poznamenal, že je veľmi hrdý na pokrok, ktorý obaja spoločne dosiahli.

„Naše dve krajiny nemôžu dovoliť, aby súperenie medzi nami prerástlo do konfliktu. Je to naša zodpovednosť a myslím si, že za posledné štyri roky sme dokázali, že tento vzťah je možný," povedal Biden.

Si však poznamenal, že „Čína a Spojené štáty by mali mať na pamäti záujmy celého sveta a vniesť do nepokojného sveta viac istoty a pozitívnej energie".

(tasr, reuters, afp)