Čo budeme mať v zásobníkoch plynu vo februári a prečo OPEC+ opäť pritvrdil

Vyhliadky v energetickom sektore nie sú pre Európu dobré. Zima bude zrejme vážnou skúškou pre európske ekonomiky, a to pre výrobcov i spotrebiteľov. V globalizovanom svete je energetická kríza celosvetová, no jej dopady v Európe sú zvlášť citeľné.

Medzinárodná agentúra pre energetiku (IEA) vo svojej pravidelnej štvrťročnej správe uviedla, že Európa bude čeliť v súvislosti s ruskými dodávkami bezprecedentným rizikám. Zatiaľ čo na celosvetovej úrovni očakáva pokles spotreby plynu v tomto roku o 0,8 percenta, v Európe má byť pokles spotreby desaťpercentný. V dôsledku výpadku ruských dodávok vstupuje Európa do konkurencie s Áziou v dopyte po skvapalnenom zemnom plyne.

Podľa IEA poklesla spotreba plynu v Európe za prvých osem mesiacov tohto roka o desať percent v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka. Zníženie spotreby naprieč ekonomickými sektormi však nie je rovnomerné – spotreba v priemyselnom sektore klesla až o 15 percent. S ohľadom na prudký rast cien plynu nie je prekvapivé, že mnohé spoločnosti znížili svoju výrobu, čím obmedzili spotrebu plynu.

Dodávky plynu do Európy čelia viacerým rizikám. Okrem poškodených plynovodov Nord Stream je hrozbou uvalenie sankcií na ukrajinskú energetickú spoločnosť Naftogaz zo strany Ruska. Tým by mohlo dôjsť k zastaveniu jednej z posledných funkčných trás dodávok ruského plynu do Európy. Hoci sa Európa tento rok snaží vyplniť medzeru v ruských dodávkach aj prostredníctvom zvýšeného dovozu skvapalneného zemného plynu, touto cestou nemôže ruský plyn plne nahradiť.

IEA vo svojej správe uvádza, že ak by sa dodávky plynu z Ruska do Európy od novembra úplne zastavili, zásobníky plynu v Európskej únii budú vo februári naplnené na menej ako 20 percent – za predpokladu, že dodávky skvapalneného plynu budú naďalej vysoké. Ak by sa dodávky v tejto forme znížili, zásobníky by do februára zostali naplnené len na päť percent. Aby sa zásoby plynu udržali na primeranej úrovni až do konca vykurovacej sezóny, musel by sa dopyt znížiť o 9 až 13 percent v porovnaní s priemerom za posledných päť rokov. Tým by sa podľa IEA zabezpečilo, že zásobníky plynu zostanú naplnené na 25 až 30 percent.

Výrazne nižšie ceny zatiaľ nemožno čakať ani pri benzíne a nafte. Hoci cena ropy sa dostala na predvojnové úrovne, ďalšiemu poklesu zrejme zabránia jej producenti. Štáty skupiny OPEC+ totiž ohlásili ďalšie obmedzenie ťažby. Pokles cien nie je v záujme ani jedného z dvoch kľúčových vývozcov, teda ani Ruska, ani Saudskej Arábie. Súčasné ceny tak môžu byť lokálnym dnom a cena ropy sa môže opäť vrátiť nad sto dolárov za barel.

Zvlášť v Európe môžeme očakávať vyššiu cenu nafty po ukončení dovozu ropy a ropných produktov z Ruska. Zatiaľ čo produkcia benzínu nie je problémom a Európa je schopná ho vyvážať, v prípade nafty hrala dôležitú úlohu práve ruská ropa a aj dovoz spracovanej ruskej nafty. Dôležitým faktorom je tiež energetické využívanie ťažších ropných frakcií ako náhrady za draný plyn. Neobvyklý cenový rozdiel medzi naftou a benzínom tak bude zrejme pretrvávať a môže sa ďalej prehlbovať.

Bez ohľadu na ďalší vývoj konfliktu na Ukrajine, Európu čaká ťažká zima. A opäť rovnako ako počas koronavírusovej hospodárskej krízy platí, že dobrým riešením nemôžu byť len vyššie rozpočtové výdavky. Nič lepšie však zatiaľ na obzore nevidno.