Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poslanci sa zídu v utorok, venovať sa majú rozpočtu a 13. dôchodkom

Poslanci Národnej rady by sa na hlasovaní mali pokúsiť o posunutie novely zákona o štátnom rozpočte na tento rok do druhého čítania. Prerokovať by mali i návrh na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov aj v novembri. O zmene rokujú v skrátenom legislatívnom konaní spolu s rozpočtom.

Poslanci o rozpočte v piatok (7. 10.) nerozhodli pre obštrukciu opozície, pri hlasovaní nebolo plénum uznášaniaschopné. Smer-SD žiada, aby sa rozpočet zvýšil len o 207 miliónov eur na opätovné vyplatenie 13. dôchodkov. V obštrukcii je pripravený pokračovať. Liberáli označili návrh za "diletantsky" spravený a za bianko šek ministrovi financií Igorovi Matovičovi (OĽANO). Predseda poslaneckého klubu OĽANO Michal Šipoš tento naratív odmieta a hovorí o pomoci ľuďom.      

Minister práce Milan Krajniak (Sme rodina) ešte vo štvrtok (6. 10.) poslancom ozrejmil jednotlivé výdavky, zároveň avizoval pozmeňujúci návrh s podrobnejším rozpisom toho, na aké položky majú byť financie použité. Novela zákona o štátnom rozpočte má zvýšiť výdavky aj príjmy o približne 1,5 miliardy eur, pričom výška plánovaného deficitu sa nemení. I keď sa oproti pôvodne schválenému rozpočtu výrazne zvýšili daňové príjmy štátu, bez zmeny zákona ich nie je možné v tomto roku použiť.      

Na programe aktuálnej schôdze ostalo ešte zopár návrhov. Medzi nimi napríklad uznesenie týkajúce sa ochrany slobody vierovyznania a presvedčenia. Okrem iného by mali zákonodarcovia rozhodnúť aj o návrhu uznesenia súvisiaceho s vyvodením zodpovednosti voči niektorým orgánom činným v trestnom konaní, ktoré predložil opozičný Smer-SD.      

Niekoľko bodov poslanci v piatok presunuli na ďalšiu riadnu schôdzu so začiatkom 18. októbra. Ide o poslanecký návrh novely zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ďalej novelu Občianskeho zákonníka z dielne SaS o ukotvení inštitútu partnerského spolužitia, ako aj návrh novely zákona o hazardných hrách od Martina Čepčeka (nezaradený) a vládny návrh zákona o dani z výhody získanej v dôsledku osobitnej situácie na trhu s ropou.

(tasr)

Minúta  |  

Rusko preskúma škody po výbuchu na Krymskom moste

Ruskí potápači preskúmajú v škody, ktoré vznikli v dôsledku mohutného výbuchu na moste spájajúcom Ruskom s Krymom, ktorý je symbolom anektovania tohto ukrajinského polostrova a kľúčovou trasou pre zásobovanie ruských vojakov pri invázii na juhu Ukrajiny.

Sobotňajšia explózia na cestnom a železničnom moste cez Kerčský prieliv vyvolala radostné reakcie ukrajinských predstaviteľov, k zodpovednosti sa však neprihlásili. Rusko zatiaľ nikomu vinu nepripísalo.      

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin uviedol, že potápači začnú pracovať o 6.00 h miestneho času (5.00 h SELČ). Podrobnejší prieskum nad hladinou mora by mal byť podľa očakávaní ukončený do konca dňa, informovali ruské tlačové agentúry.      

"Situácia je zvládnuteľná. Je nepríjemná, ale nie fatálna," povedal novinárom ruský gubernátor Krymu Sergej Axionov. Polostrov má podľa neho zásoby palív na mesiac a potravín na dva mesiace.

Ruské ministerstvo obrany v sobotu uviedlo, že jeho vojenské jednotky na južnej Ukrajine môžu byť "plne zásobované" existujúcimi pozemnými a námornými trasami.

(tasr)

Minúta  |  

Rakúšania volia prezidenta. Van der Bellen sa uchádza o druhé obdobie

Obyvatelia Rakúska v nedeľu hlasujú v prezidentských voľbách. Úradujúci prezident Alexander Van der Bellen, ktorý sa uchádza o druhé šesťročné obdobie vo funkcii, čelí ďalším šiestim kandidátom.

Volebná kampaň sa oficiálne skončila vo štvrtok, pripomenula APA. Van der Bellen svoju kandidatúru oznámil v máji. V minulosti kandidoval za stranu Zelených; do nedeľňajších volieb však vstupuje ako nezávislý kandidát, pripomína AP.      

Van der Bellen má priamu či nepriamu podporu väčšiny politických strán v Rakúsku, čo by mohlo prispieť k jeho možnému znovuzvoleniu, píše AP. Podporu mu vyjadrili Zelení, Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) aj liberálna strana NEOS.      

Pravicová Slobodná strana Rakúska (FPÖ) nominovala svojho prezidentského kandidáta ako jediná z piatich strán zastúpených v rakúskom parlamente, pripomína AP. V júli sa ním stal právnik Walter Rosenkranz.      

Na zvolenie musí kandidát získať absolútnu väčšinu, čo predstavuje viac než 50 percent platných hlasov. V opačnom prípade sa o ďalšie štyri týždne uskutoční druhé kolo volieb, v ktorom sa stretnú dvaja najúspešnejší kandidáti. Funkčné obdobie rakúskeho prezidenta jej šesť rokov a ten istý kandidát môže byť opakovane zvolený len raz.      

Volebné časy si určujú jednotlivé samosprávy, všetky volebné miestnosti sa však musia zatvoriť najneskôr o 17.00 h, píše na svojej oficiálnej webovej stránke rakúske ministerstvo vnútra. V krajine je viac než 6 363 400 oprávnených voličov. Voliť môžu občania od 16 rokov.

(tasr)

Minúta  |  

Počet obetí útokov na mesto Záporožie sa zvýšil na 17

Na ukrajinské mesto dopadli rakety vo štvrtok pred úsvitom, pričom tri z nich zasiahli centrum mesta, ktoré sa nachádza len 40 kilometrov od delostreleckých bojov na južnom fronte.

"Celkovo bolo zabitých 17 ľudí," ukrajinská štátna pohotovostná služba uviedla na sociálnej sieti Telegram s tým, že jedným z nich bolo dieťa.      

Počet obetí výrazne narástol od prvého spočítania, pri ktorom našli jednu mŕtvu osobu. V sobotu ráno bola bilancia 14 obetí. Päťposchodová obytná budova na hlavnej ulici bola takmer zrovnaná so zemou.      

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na Telegrame ostro skritizoval útok a uviedol, že Záporožie je "denne vystavené masívnym raketovým útokom" a dodal, že ide o úmyselný zločin.      

Mesto Záporožie, ovládané Ukrajinou, leží v rovnomennej oblasti, kde sa takisto nachádza Rusmi okupovaná jadrová elektráreň, ktorá bola donedávna miestom silného ostreľovania.      

Ukrajina minulý týždeň uviedla, že Moskva zasiahla civilný humanitárny konvoj pri meste Záporožie, čo si podľa Kyjeva vyžiadalo najmenej 30 mŕtvych, píše AFP.      

Záporožská oblasť je jedným zo štyroch ukrajinských regiónov, ktoré Rusko oficiálne anektovalo. Kyjev a Západ označili tento krok za nelegitímny a protirečiaci medzinárodnému právu. Neuznali ani tzv. referendá na okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré anexii predchádzali.

(tasr)

Minúta  |  

Stredné Grécko postihlo zemetrasenie s magnitúdou 5,0

Podmorské zemetrasenie s zasiahlo v noci zo soboty na nedeľu časti stredného Grécka, ale bezprostredne neboli hlásené žiadne škody ani zranenia.

Národné observatórium v Aténach uviedlo, že otrasy nastali o 00.02 h SEČ v hĺbke približne 13 kilometrov a epicentrum malo v Korintskom zálive, okolo 100 kilometrov severozápadne od gréckeho hlavného mesta Atény.      

Korintský záliv je pretiahnutý výbežok Iónskeho mora, ktorý oddeľuje polostrov Peloponéz v pevninskej časti Grécka.      

Otrasy bolo cítiť v hlavnom meste Grécka, ale aj v peloponézskom regióne.      

Grécko leží na hlavných zlomových líniách a zemetrasenia ho postihujú často, ale zriedkakedy spôsobujú úmrtia.      

V júli 2017 došlo k zemetraseniu s magnitúdou 6,7, pri ktorom zahynuli dvaja ľudia na ostrove Kos v Egejskom mori a zapríčinilo aj značné škody. V roku 1999 zemetrasenie s magnitúdou 5,9 zabilo 143 ľudí v Aténach a oblasti severozápadne od metropoly.

(tasr)

Minúta  |  

Severná Kórea odpálila ďalšiu balistickú raketu do mora

Štáb juhokórejskej armády bez bližších podrobností uviedol, že išlo už o siedme odpálenie severokórejskej balistickej strely za dva týždne.

Incident potvrdila aj kancelária japonského premiéra na Twitteri. "Severná Kórea odpálila podozrivú balistickú strelu," uviedol úrad. Raketa dopadla mimo japonskej ekonomickej zóny na mori a podľa pobrežnej stráže pri tom nepoškodila japonské lode, informovala televízia NHK.      

Najnovší test sa uskutočnil len krátko po ukončení vojenského cvičenia Spojených štátov a Južnej Kórey a pred spoločným cvičením USA, Južnej Kórey a Japonska na budúci týždeň. Totalitná Severná Kórea v sobotu obhajovala najnovšie raketové testy ako legitímnu obranu pred vojenskou hrozbou USA.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.