Energia

V súčasnom medzinárodnom poriadku sa začínajú ukazovať trhliny. Politická, ekonomická a menová dominancia Spojených štátov je na ústupe a globálne lojality sa začínajú meniť. Zvyšuje sa úsilie zamerané na vytvorenie multipolárneho svetového poriadku s viacerými mocenskými centrami, finančnými prepojeniami a menami. Kľúčovým sektorom v tomto meniacom sa medzinárodnom prostredí sú energie. Energia je základom celého priemyslu a moderných vymožeností. Poháňa armádu aj civilné autá, lietadlá a lode, a umožňuje ľuďom ohrievať, osvetľovať a prepájať ich domácnosti. Bez lacného, bezpečného a spoľahlivého zdroja energie by sa globálna ekonomika zrútila.

Ropa má stále centrálnu úlohu na medzinárodnom energetickom trhu, keďže je jeho najväčším komponentom a predstavuje približne 31 percent z globálnej spotreby prírodných palív. To je aj dôvod, prečo je ropa predmetom veľmocenských rivalít už viac ako storočie a bude ich v dohľadnej budúcnosti naďalej podnecovať. Nárast v cenách ropy spôsobený ruskou inváziou na Ukrajinu a následným sankčným režimom zosilnil význam ropy v globálnej ekonomike a mieru vzájomnej globálnej ekonomickej závislosti. Zhoršil tlaky spôsobené infláciou, prítomné už pred vojnou, keď vytvoril domino efekt zvyšujúcich sa cien, a ten rozšíril ťarchu inflácie na všetky časti spoločnosti. To spôsobilo destabilizáciu ekonomiky a hrozia ďalšie škody. Nedávne udalosti v Srí Lanke, kde rastúce ceny pohonných látok zapríčinili pád vlády, podpálenie domu premiéra a vpád do prezidentského paláca sú len predzvesťou toho, čo sa môže stať inde. Sankcie proti Rusku zvýraznili nedostatky európskej stratégie energetickej bezpečnosti a poukázali na obrovské výzvy, ktoré pred nami stoja. Európa práve čelí jednému z najväčších období energetickej neistoty vo svojej histórii.

Práve v tomto kontexte sa Saudská Arábia stáva čoraz silnejším hráčom na medzinárodnej scéne. Jej vplyv nie je nový, ale rastie, keď sa ceny ropy zvyšujú a keď je ohrozená energetická bezpečnosť. Podľa najnovších údajov amerického Úradu pre energetické informácie je Saudská Arábia v súčasnosti druhým najväčším svetovým producentom ropy a predstavuje 11 percent svetovej produkcie. Saudská Arábia má významný vplyv aj na Organizáciu krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) a Radu pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC). OPEC je medzinárodný ropný kartel, ktorého členovia podľa odhadov vlastnia 80,4 percenta svetových zásob ropy a 30 percent produkcie. Odhaduje sa, že organizácia OPEC+, ktorá zahŕňa Rusko a deväť ďalších nečlenských krajín, predstavuje 90 percent svetových zásob ropy a 40 percent produkcie. GCC je medzivládna organizácia zložená z Bahrajnu, Kuvajtu, Ománu, Kataru, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov, ktorá kontroluje 45 percent svetových zásob ropy. Saudská Arábia tak má neúmerný vplyv na globálny trh s ropou.

Keďže USA a Čína sú najväčšími spotrebiteľmi ropy na svete a Európa bola práve odrezaná od svojho najväčšieho dodávateľa, Saudská Arábia sa stala ústredným prvkom pri určovaní toho, ktorý z globálnych mocenských blokov bude profitovať z väčšej energetickej bezpečnosti. Má moc stať sa globálnym sprostredkovateľom. Saudská Arábia má vo svojej nedávnej histórii dobrý odhad pri výbere víťaznej strany. V prvej svetovej vojne sa postavila na stranu Britov proti Osmanskej ríši a po druhej svetovej vojne nadviazala dlhodobý vzťah s USA. Možno sme svedkami náznakov ďalšieho obratu Saudskej Arábie.

Stagnácia

Dlhodobé vzťahy medzi USA a Saudskou Arábiou vykazujú čoraz viac napätia. Prezident Biden a jeho administratíva sa neostýchali kritizovať saudskú vládu a korunného princa Mohammeda bin Salmána (MBS) za ich úlohu v jemenskom konflikte a pri zavraždení reportéra Washington Post Khashoggiho. Pred svojím zvolením, počas diskusie Demokratickej strany v novembri 2019, Biden povedal, že „donútime ich... aby zaplatili cenu a urobíme z nich vyvrheľov, ktorými v skutočnosti aj sú.” Ako prezident sa Biden potom odmietol zaoberať s MBS ako jeho oficiálnym náprotivkom, a radšej rokoval s jeho 86-ročným otcom, kráľom Salmánom.

Tieto postoje mali svoje dôsledky. V rozhovore pre mesačník Atlantic v marci tohto roku dostal MBS otázku, či mu Biden nerozumel, a on odpovedal slovami: "Jednoducho, je mi to jedno... Je na ňom, aby premýšľal o záujmoch Ameriky." Potom dodal, že Saudská Arábia má veľký potenciál a čoraz viac hľadí na Čínu. „A ak nevyužijete túto príležitosť, verím, že ostatní ľudia na východe budú veľmi nadšení.” Niekoľko dní po zverejnení rozhovoru napriek popieraniu Bieleho domu Wall Street Journal uviedol, že MBS odmietol telefonát od Bidena zameraný na diskusiu o vojne na Ukrajine a nárast cien ropy. Namiesto toho MBS údajne v tom istom období s radosťou prijal hovory od prezidenta Putina, neodsúdil inváziu na Ukrajinu a odmietol zvýšiť produkciu ropy. Biden sa údajne opakovane odmietal stretnúť s MBS a tvrdil, že jeho administratíva „by sa mala správať konzistentne“, nakoniec to však vzdal a prijal stretnutie s prezidentom Bidenom v júli 2022. Júlové stretnutie nakoniec nepredznamenalo nič podstatné a nemalo ten istý lesk a obradnosť ako Trumpova návšteva v roku 2017. Cieľ presvedčiť Saudskú Arábiu, aby zvýšila produkciu ropy, zlyhal, a Biden priznal, že tam bol len, aby „nezanechal na Blízkom východe vákuum, ktoré by mohli zaplniť Rusko alebo Čína“.

Na zásadnú geopolitickú transformáciu však viac ako osobná antipatia medzi prezidentom Bidenom a MBS poukazujú širšie trendy. Dlhodobé faktory odtláčajú Saudskú Arábiu od USA a ťahajú ju smerom k Číne. Saudskoarabi sú sklamaní z mnohých postojov USA. Boli odsúdení za zásah v Jemene, nedostali podporu, ktorú očakávali, pokiaľ ide o ich civilný jadrový program a nezískali právnu imunitu pre MBS, aby ho chránili pred rôznymi prebiehajúcimi súdnymi procesmi v USA v súvislosti s vraždou Khashoggiho. Ale azda najdôležitejšie je, že ich znepokojuje túžba Bidenovej administratívy oživiť iránsku jadrovú dohodu, ktorá by normalizovala vzťahy s týmto regionálnym nepriateľom – tým istým nepriateľom, o ktorom sa domnievajú, že v roku 2019 zbombardoval saudskoarabskú kritickú ropnú infraštruktúru a ktorého útok nevyvolal u ich bezpečnostného partnera USA žiadnu reakciu. Nečinnosť USA sa zhoršila aj odchodom z Afganistanu, čo vyvolalo vážne pochybnosti o budúcnosti ich medzinárodnej prítomnosti a bezpečnostných záväzkov.

Impulz

Spojené štáty sú upadajúcou ekonomickou veľmocou s klesajúcim podielom na globálnom HDP a zhoršujúcimi sa ekonomickými vzťahmi so Saudskou Arábiou. Objem ropy nakúpenej zo Saudskej Arábie klesol z maxima približne 650 miliónov barelov ročne na začiatku prvého desaťročia 21. storočia na približne 329 miliónov barelov v roku 2018 a cca 157 miliónov barelov v roku 2021. Na druhej strane, Čína je rastúca veľmoc, ktorá rýchlo dobieha USA a nezasahuje do otázok týkajúcich sa ľudských práv alebo životného prostredia. Je najväčším svetovým dovozcom ropy a má ambiciózne ekonomické a infraštruktúrne ciele v podobe Novej hodvábnej cesty alebo Iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR), ktorej cieľom je spojiť a integrovať Áziu s Európou a Afrikou. K marcu tohto roku podpísalo memorandá o porozumení 147 krajín, aby sa pripojili k OBOR. Tieto krajiny pokrývajú všetky kontinenty a zahŕňajú 43 krajín v Afrike, 35 v Európe a Strednej Ázii (vrátane 18 členov EÚ), 25 vo východnej Ázii a Tichomorí, 20 v Latinskej Amerike, 18 na Strednom východe a v severnej Afrike a šesť v Juhovýchodnej Ázii. Tvoria viac ako dve tretiny svetovej populácie.

OBOR zahŕňa aj Saudskú Arábiu a nachádza súlad vo vlastných strategických cieľoch s cieľmi Saudskej Arábie v oblasti diverzifikácie – Saudi Vision 2030. Táto synergia je plodná a vzťahy medzi krajinami sa za posledné desaťročie prehlbujú. Pred pandémiou dosiahli priame zahraničné investície Číny (FDI) do Saudskej Arábie v roku 2019 rekordnú výšku viac ako 654 miliónov amerických dolárov. Čínsky priemyselný export do Saudskej Arábie vzrástol od roku 2013 o 50 percent na 28 miliárd dolárov a hodnota dokončených stavebných projektov sa v období 2014 až 2019 zdvojnásobila na 40 miliárd dolárov. Za posledných 25 rokov sa vývoz Saudskej Arábie do Číny zvýšil takmer desaťnásobne, zatiaľ čo čínsky vývoz do Saudskej Arábie vzrástol viac ako tridsaťnásobne. Saudskoarabský vývoz ropy do Číny tiež vzrástol o viac ako 70 percent od roku 2013 a v roku 2020 dosiahol 622 miliónov barelov. Podľa BP Svetového energetického štatistického prehľadu z roku 2022 vyváža Saudská Arábia do Číny desaťkrát viac ropy ako USA. Do mája tohto roku bola Saudská Arábia najväčším dodávateľom ropy do Číny. Rusko ju vytlačilo len nedávno vzhľadom na výrazné zľavy na ruskú ropu (až 30 percent) v dôsledku západných sankcií.

Okrem posilňovania ekonomických väzieb krajiny sa prehlbujú aj väzby v oblasti technológií a energetickej diverzifikácie. Čínska spoločnosť Huawei napríklad vybuduje 5G sieť v Saudskej Arábii a zapojí sa do vývoja inteligentných miest a projektov umelej inteligencie. Saudská Arábia a Čína postupne formalizujú tento rastúci vzťah. V roku 2016 obe vlády povýšili svoj vzťah na „komplexné strategické partnerstvo“, ktoré zahŕňa ekonomickú, politickú a vojenskú spoluprácu. V posledných rokoch sme boli svedkami množstva vzájomných návštev na vysokej úrovni sprevádzaných množstvom nových ekonomických a strategických dohôd.

Najdôležitejším vývojom týkajúcim sa saudskoarabského obratu v tomto roku však bola čoraz reálnejšia možnosť, že Saudská Arábia by mohla začať akceptovať čínsky jüan za ropu. Tento krok by zlomil ich vernosť doláru, ktorá existuje od roku 1974 a bola základom globálneho menového poriadku založeného na dolároch. Prevažná väčšina svetového predaja ropy sa stále uhrádza v amerických dolároch (približne 80 percent). Mať primárny svetový zdroj energie, ako aj ďalšie hlavné komodity ocenené v amerických dolároch, pomáha podporiť dolár ako svetovú rezervnú menu. Saudskej Arábii to navyše umožňuje investovať do amerických štátnych dlhopisov a iných aktív. Prelomenie menovej závislosti by nanovo definovalo geopolitické prostredie a zosadilo z trónu americký dolár. To by následne odstránilo jednu z hlavných medzinárodných mocenských pák USA, pretože by sa oslabil účinok ich sankcií, menovej politiky a iných foriem finančného nátlaku. Už by nemohli používať dolár na ovplyvňovanie zahraničných vlád a finančných trhov a ich banky by nemali dominantné postavenie v medzinárodných financiách.