Proxy vojny 21. storočia

Novým variantom vojny sa stala studená vojna. Síce nepríjemná, ale oveľa menej deštruktívna. Alternatívy v podobe zničenia celej planéty alebo aspoň všetkých bojujúcich strán sa vodcovia znepriatelených blokov začali báť tak veľmi, že priamy konvenčný konflikt už ďalej nechceli riskovať.

Namiesto toho sa veľmoci zapájali do menších vojen po celej planéte – Kórea, Vietnam, Angola, Afganistan, Izrael – buď jednotlivo, alebo aspoň dodávkami zbraní a informáciami pre znepriatelené strany. Ak jeden bojoval západnými zbraňami, mohol ten druhý isto počítať s dodávkou sovietskych zbraní a naopak. To sa začalo nazývať „proxy“ vojny a išlo o jeden zo spôsobov, ako si vyskúšať nové zbrane v akcii. (Boli to aj finančné čierne diery, ale to je už iná téma. Vojna požiera hmotné hodnoty takpovediac z definície.)

Ukrajinsko-ruská vojna je, samozrejme, tiež proxy vojna. S podporou Ukrajincov zo strany Západu sa počítalo od začiatku a jedinou skutočnou otázkou bolo, v akom rozsahu ju dostanú. Zaujímavé však je, že teraz sa začína stávať proxy vojnou i z druhej strany, pretože Rusko, považované všeobecne za veľmoc, dováža čím ďalej, tým viac zbraní z Iránu. Okrem samovražedných dronov medzi ne budú údajne patriť i balistické strely Fateh-110 a Zolfaghar. To naznačuje, že zásoby domáceho vybavenia sa Rusom pomaly, ale isto míňajú.

Iránska účasť v konflikte vťahuje na bojisko aj Izrael, ktorý sa predtým držal striktne neutrality, príležitosť „ohmatať“ si v akcii alebo po nej súčasné zbraňové vybavenia svojho vyhláseného nepriateľa je príliš lákavá. Pomery v 21. storočí sa naozaj zmenili – neeurópske mocnosti teraz de facto vedú proxy vojny na európskom území.