Susedia využívajú väčšiu časť bytov
V porovnaní s celou Úniou Slovensko výrazne nevyčnieva. V EÚ bolo obývaných približne 80 percent bytov, teda iba o percentuálny bod viac.
Iný obraz však ponúka stredná Európa. „Zaujímavé je porovnanie v rámci stredoeurópskeho regiónu, kde má Slovensko najvyšší podiel neobývaných bytov,“ konštatujú analytici.
V Maďarsku bolo obývaných takmer 88 percent bytov, v Česku 84 percent a v Poľsku takmer 82 percent.
Väčší podiel prázdneho bytového fondu majú najmä štáty na juhu Európy. V Chorvátsku bolo neobývaných 40 percent bytov, v Bulharsku 39 percent, v Portugalsku a v Španielsku zhruba 30 percent.
Pri južných krajinách ponúkajú štatistici aj vysvetlenie. Nižšiu obývanosť spájajú s ich postavením turistických a dovolenkových destinácií. „Značnú časť bytového fondu tvoria rekreačné a sezónne neobývané byty,“ upozorňuje publikácia pri Chorvátsku a Bulharsku. Podobná súvislosť sa objavuje aj pri Španielsku, Taliansku, Grécku či Portugalsku.
Pri Slovensku však takéto jednoduché vysvetlenie chýba.
Neobývaný neznamená voľný
Takmer pol milióna bytov však nemožno automaticky považovať za rezervu, ktorú stačí dostať na trh.
„Obývané byty sú byty, ktoré boli v čase sčítania miestom pobytu jednej alebo viac osôb. Neobývané byty sú byty, ktoré neboli v čase sčítania miestom pobytu žiadnej osoby,“ vysvetľuje štatistický úrad.
Za vysokým číslom sa preto môžu skrývať veľmi rozdielne nehnuteľnosti. Napríklad rekreačné objekty, zdedené nehnuteľnosti, staršie domy v horšom technickom stave či druhé bývanie. Publikácia však presné dôvody neobývanosti slovenských bytov nerozoberá.
A práve tu vzniká otázka, ktorá je pre súčasnú diskusiu o dostupnosti bývania podstatnejšia než celkový počet: kde tieto byty stoja a koľko z nich sa nachádza práve tam, kde je po bývaní najväčší dopyt?
Starší dom v obci, z ktorej ľudia dlhodobo odchádzajú, nepomôže človeku hľadajúcemu dvojizbový byt v Bratislave. Iný význam by však mali tisíce neobývaných bytov v mestách, kde ceny rastú a ponuka nestačí dopytu.
Údaje zo sčítania však naznačujú, že nejde výlučne o vyľudňujúce sa regióny. Najvyšší absolútny počet neobývaných bytov totiž pripadal práve na Bratislavský kraj.
Napriek tomu stále nie je jasné, v akom stave nehnuteľnosti sú ani prečo v nich nikto nemal pobyt.
Slovenskou zvláštnosťou zostáva vlastníctvo
K tomu sa pridáva ďalšia vlastnosť slovenského trhu. „Slovensko má v rámci EÚ suverénne najvyšší podiel obývaných bytov, ktoré sú vo vlastníctve fyzických osôb,“ píšu štatistici. Ide až o 95 percent. V celej Únii je to 63 percent.
Publikácia zaraďuje Slovensko spolu s Rumunskom, Litvou, Maďarskom a so Slovinskom do skupiny krajín s veľmi vysokým podielom vlastníckeho bývania, čo označuje za charakteristický znak postsocialistických krajín. Protikladom sú Rakúsko, Švédsko, Dánsko, Nemecko, Luxembursko a Holandsko s výrazne rozvinutejším nájomným trhom.
Silnému vzťahu Slovákov k vlastníctvu sa Štandard už venoval. Nehnuteľnosť pre domácnosti nepredstavuje iba miesto na život. Je zároveň majetkom, investíciou či zabezpečením, ktoré možno neskôr odovzdať deťom.
Zároveň rastie význam kupujúcich, ktorí už nehnuteľnosť majú. Viac než polovicu bytov a domov vlani kúpili ľudia, ktorí vlastnili minimálne jednu ďalšiu nehnuteľnosť. Národná banka preto navrhuje uvoľniť niektoré pravidlá pre mladých prvokupujúcich a, naopak, sprísniť financovanie tretej a ďalšej nehnuteľnosti.
Tieto údaje však nemožno automaticky spájať s neobývanými bytmi. Sčítanie nedokazuje, že by za ich vysokým počtom stáli investori alebo ľudia s viacerými nehnuteľnosťami.
Staviame málo, časť existujúcich bytov však zostáva neobývaná
Paradox neobývaných bytov vyčnieva o to viac, že slovenský realitný trh zápasí so slabou výstavbou a s opätovným rastom cien. Aj tomuto problému sa Štandard venoval. Nové byty nepribúdajú tempom, ktoré by dokázalo výraznejšie zvýšiť ponuku najmä v lokalitách s vysokým dopytom.
Dostupnosť bývania preto prestáva byť otázkou toho, koľko ďalších bytov sa postaví. Dôležité je aj to, čo sa deje s fondom, ktorý už existuje.
Pri sčítaní bolo na Slovensku približne 2,24 milióna bytov a za desaťročie ich pribudlo takmer 241-tisíc. Napriek tomu takmer pol milióna nemalo v čase sčítania žiadneho obyvateľa.
Pre mladého človeka, ktorému na prvú hypotéku chýbajú desiatky tisíc eur vlastných zdrojov, je to zatiaľ najmä štatistický paradox. Neobývaný byt automaticky nie je bytom, ktorý by si mohol potenciálne kúpiť alebo prenajať. Nové európske porovnanie však k debate o dostupnosti bývania pridáva ďalší dôležitý bod, ktorý môže pomôcť nájsť vhodné riešenia.
