Leto prinieslo masové nasadenie ruských prúdových dronov. Z výroby putujú hneď na Ukrajinu

V roku 2024 začalo dochádzať k prvým útokom iránskymi prúdovými šáhidmi a začiatkom minulého roka útočil Kremeľ už aj v Rusku vyrobenými prúdovými šáhidmi označenými ako Geraň-3. Tie síce mali prúdový motor, ale zároveň zastaranú konštrukciu Geraňa-2, ktorá nezvládala vysokú rýchlosť a neumožňovala plnohodnotné manévrovanie.

Nová hrozba na nebi

Zlom nastal v januári 2026 nasadením Geraňa-5 a následne v máji, keď Rusi nasadili dlhšie vyvíjaný Geraň- 4. Rozsah ich nasadenia odvtedy neustále rastie. V júli použila Moskva 1 500 prúdových bezpilotných lietadiel, zatiaľ čo v júni ich na Ukrajinu poslala iba 350.

Dňa 30. augusta ukrajinský portál RBK-Ukrajina s odvolaním sa na externého poradcu prezidenta v Kyjeve Serheja Beskrestnova uviedol, že v auguste vypustil Kremeľ na Ukrajinu už viac ako 2 800 prúdových dronov, pričom to bol prvý mesiac vojny, počas ktorého leteli prúdové drony na Ukrajincov každý deň.

Dátum výroby dronu uvedený na zverejnenej fotografii nájdených úlomkov zároveň dokazuje, že Rusi nasadzujú čerstvo vyrobené prúdové drony bez toho, aby ich najprv skladovali. Na jednej z fotografií zverejnených koncom augusta je napríklad ako dátum výroby uvedený 15. august.

Jedným z prejavov nedostatku dronov v ruských skladoch je nová taktika útokov. Moskva vypúšťa iba malé množstvo dronov, no často a vo vlnách. Cieľom je nárazovo zahltiť kapacity ukrajinskej protivzdušnej obrany (PVO) a zasiahnuť ciele čo najväčším počtom dronov.

Keďže nové prúdové drony ruskej výroby sa výrazne odklonili od vzhľadu a charakteristík iránskej predlohy série Šáhid, ukrajinskí aj zahraniční novinári ich označujú ruským názvom tejto vývojovej série, teda Geraň. Ten má bližšie k iránskym dronom série Karrar než k šáhidom.

PVO pokrivkáva

„Podľa zdrojov média plánuje Moskva v septembri vyrobiť 1 200 dronov Geraň-4, 800 dronov Geraň-5, 2 700 dronov Geraň-2 a 5-tisíc dronov Gerbera,“ uviedol začiatkom septembra portál RBK-Ukrajina. Pripomeňme, že gerbery sú lacné napodobeniny geraňov, ktorých cieľom je zahltiť ukrajinskú PVO.

Na zneškodňovanie neprúdových geraňov (či inak šáhidov) používa ukrajinská obrana štvorvrtuľové FPV drony Sting domácej výroby. Prvé video zásahu letiaceho Šáhidu malým FPV dronom bolo nakrútené 19. mája 2025 a znamenalo prevrat v protidronovej obrane.

Dňa 4. októbra 2025 predviedli Ukrajinci účinnosť interceptorov Sting priamo v Dánsku a zdalo sa, že načrtli budúcnosť utvárania protidronového múru v Európe. Proti prúdovým geraňom sú však bežné stíhacie FPV drony slabé a miera zachytávania ruských dronov výrazne klesá.

Časť prúdových dronov zostreľuje letectvo, časť vyvíjané interceptory novej generácie, napríklad Sting S. Ich úspešné nasadenie potvrdil videom ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 19. septembra. Prezident poznamenal, že na vývoji a výrobe stíhacích dronov určených proti prúdovým geraňom pracuje 67 spoločností.

„Prúdové šáhidy sa nám vo všeobecnosti takmer vôbec nedarí zostreľovať. Hľadanie účinných riešení na obranu pred nimi a zároveň vývoj a vlastná výroba takýchto dronov patria medzi otázky, na ktorých riešenie sa teraz musíme sústrediť v prvom rade,“ uviedol 11. septembra Maxym Žorin, podplukovník elitného 3. armádneho zboru, ktorý v súčasnosti v rámci operácie Vivaldi, začatej v septembri, úspešne postupuje v Doneckej oblasti.

Rusi zároveň prúdovými dronmi nezriedka útočia na rovnaké miesta, a to krátko po tom, ako sa na ne dostavia hasiči. Požiarnici hasiaci následky prvého útoku sú tak vystavení nielen požiaru či možnosti zrútenia poškodenej budovy, ale aj nebezpečenstvu zo strany prilietavajúcich dronov.

Prúdové drony však už nie sú iba problémom Ukrajiny. V prvej polovici septembra narušil ruský prúdový dron triedy Geraň vzdušný priestor Moldavska a následne Rumunska. Podobný prípad s dronmi sa viackrát opakoval a 17. augusta dopadla v blízkosti obývanej oblasti v Moldavsku dokonca ruská raketa s plochou dráhou letu.