Prežil päťdesiatminútovú resuscitáciu. Domov prišiel bez vážnych následkov

Následne resuscitáciu prevzali košické záchranárske posádky. Ako uviedli, u pacienta pretrvávala refraktérna komorová fibrilácia, čo je závažná porucha srdcového rytmu, ktorá nereagovala na opakovanú štandardnú defibriláciu.

Tím teda pristúpil k duálnej sekvenčnej defibrilácii, čiže pokročilému postupu využívanému vo vybraných prípadoch, keď štandardná defibrilácia nie je účinná. Počas transportu bolo za nepretržitej resuscitácie potrebných celkovo 11 duálnych sekvenčných výbojov.

„Pri takomto zásahu je absolútnou prioritou dokonalá spolupráca všetkých členov záchranárskych posádok. V tej chvíli sa z nás stáva jeden zásahový tím, v ktorom každý presne vie, čo má robiť, a jednotlivé úkony na seba musia plynulo nadväzovať bez zbytočného zdržania,“ približuje Peter Ferdinandy, zdravotnícky záchranár Záchrannej služby Košice.

Vo VÚSCH už čakal pripravený tím

Boj o život pacienta sa však úspešným zásahom v teréne neskončil, práve naopak. Kľúčová štafeta sa okamžite presunula do nemocničných stien. Na resuscitáciu nadviazala vysoko špecializovaná starostlivosť vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb.

Košická záchranka tak v spolupráci s VÚSCH priniesla na Slovensko prelomovú novinku, ktorá dáva šancu na život aj pacientom, ktorých srdce odmieta naskočiť. Použili takzvaný ECPR protokol – metódu, pri ktorej pacienta počas oživovania pripoja na umelé pľúca a srdce ešte pred príchodom do nemocnice.

„Pri ECPR nie je rozhodujúca iba samotná technológia. Rovnako dôležité je včas rozpoznať pacienta, ktorý z nej môže profitovať, správne ho manažovať už v prednemocničnej fáze a zabezpečiť, aby bol na jeho príchod pripravený tím kardiocentra,“ vysvetľuje lekár Marián Sedlák z košickej záchranárskej posádky ZSKE.

Primár Kliniky anestéziológie a intenzívnej medicíny VÚSCH Tomáš Grendel dopĺňa, že v momente, keď záchranári aktivujú protokol ECPR, vedia, že musia urýchlene pripraviť tímy na príjem pacienta.

„Keď ho privezú, už čakáme sterilne oblečení a pripravení na kanyláciu. Je to boj s časom. Jeden tím zabezpečuje samotnú resuscitáciu, druhý napojenie pacienta na ECMO,“ približuje.

ECMO pritom predstavuje mimotelovú membránovú oxygenáciu. Ide o vysoko špecializovaný lekársky prístroj, ktorý dočasne plne nahrádza funkciu pľúc, srdca alebo oboch týchto orgánov naraz v momentoch, keď zlyhajú.

„V tomto prípade prebehla resuscitácia aj celý protokol presne tak, ako sme nacvičovali. Aj vďaka tomu sa podarilo zachrániť ľudský život,“ vysvetľuje Grendel.

Sedlák dodáva, že tento prípad ukazuje, aká dôležitá je kontinuita starostlivosti. „Kvalitná laická resuscitácia svedkami udalosti vytvorila podmienky pre našu prácu, na ktorú následne nadviazali kolegovia vo VÚSCH a UNLP. Výsledok nemožno pripísať jednému výkonu ani jednej fáze liečby. Rozhoduje celý reťazec prežitia, od prvých minút až po definitívnu nemocničnú starostlivosť,“ spresňuje.

Pacient sa so záchranármi stretol

Odovzdaním pacienta v nemocnici sa práca záchranárov končí. Nie vždy však majú možnosť dozvedieť sa, ako jeho liečba pokračovala a či sa mu podarilo vrátiť do bežného života.

U pacientov po kardiopulmonálnej resuscitácii je dôležité nielen samotné prežitie, ale aj to, či sa zotavia bez vážnych neurologických následkov. S predlžujúcim sa časom resuscitácie pritom vo všeobecnosti klesá pravdepodobnosť priaznivého výsledku.

Prognózu však ovplyvňuje viacero faktorov, a to okolnosti zastavenia krvného obehu, včasné začatie a kvalita resuscitácie, ako aj dostupnosť pokročilých liečebných postupov.

V tomto prípade sa pacient po približne 50 minútach resuscitácie a následnej vysoko špecializovanej liečbe zotavil bez vážnych následkov. Členovia zasahujúcich posádok sa s ním tentoraz stretli pri jeho prepustení z nemocnice.

„Chcem sa veľmi pekne poďakovať hasičom, záchranárom a zdravotníkom VÚSCH. Som veľmi rád, že vďaka šikovným ľuďom na Slovensku môžem odísť zdravý domov za rodinou,“ uzatvára Kelíšek.