Muž, ktorý postavil vlastnú katedrálu

Dokument približuje príbeh Justa Gallega, ktorý 60 rokov staval katedrálu. Keď mal 28 rokov, vylúčili ho z mníšskeho rádu. Justo si myslel, že to bolo pre jeho chorobu – tuberkulózu. No nebolo to celkom tak. Mních, ktorý ho poznal a bol tam v tom čase, tvrdil, že ho vylúčili skôr pre jeho prístup. Pretože tuberkulóza sa už v tom čase dala liečiť, čo sa napokon podarilo aj Justovi.

Po opustení kláštora Justo zo sklamania tri roky neprehovoril. Po vyliečení chcel niečo urobiť pre Boha. Niečo veľké, čím by ukázal veľkú lásku k nemu. Vtedy sa rozhodol pre stavbu katedrály. Ako sám hovoril: „Nemohol som inak.“

Mnohí ho považovali za blázna

Postaviť kaplnku je náročné, ak na to človek ide bez pomoci, vybudovať kostol je ešte ťažšie. No postaviť katedrálu s takými rozmermi, ako to plánoval Justo, je priam nemysliteľné až nereálne. Preto ho mnohí ľudia v dedine považovali za blázna.

Katedrálu v Mejorada del Campo pri Madride začal stavať na svojom pozemku, ktorý zdedil po rodičoch, pritom v odbore nemal žiadne vzdelanie. Dokonca neukončil ani základnú školu. Prestal študovať v jedenástich, po smrti otca.

Nikto mu zo začiatku neveril, že to dokáže. Vraveli si, že do desiatich rokov stavba spadne a potom s tým prestane. Nestalo sa. Justova viera bola omnoho silnejšia ako viera obyvateľov. Neodradilo ho nič. Ani nedostatok materiálu.

Priekopník ekológie

Justo sa dá považovať za jedného z prvých ľudí, ktorí sa venovali recyklácii a ekológii. Katedrálu sčasti staval z odpadu a recyklovaného materiálu, ktorý mu nosili ľudia. Všetkému našiel svoje uplatnenie. Na pohľad aj veciam, ktoré sú doslova na vyhodenie.

Nemal žiadnu znalosť architektúry, dokonca počas prác nečítal žiadne knihy. Slávni umelci ako Picasso sa mu nepáčili. Mnohí ho prirovnávali k španielskemu architektovi Gaudímu, s tým však Justo vôbec nebol spokojný. Razil si svoj vlastný štýl. Peniaze na stavbu získal predajom a prenájmom svojich pozemkov, ktoré zdedil po rodičoch.

Prvé zábery dokumentu sú z roku 1991, keď už Justo katedrálu staval 30 rokov. Bol tesne v dôchodcovskom veku, no stále bol plný síl, na vrch katedrály dokázal vyliezť bez najmenších problémov. Kolosálna stavba bola pre neho všetkým, považoval ju za „svoju manželku“ a venoval jej všetok svoj život.

Autori dokumentu ponúkajú monumentálne zábery na katedrálu. Pri nich človek vie, že vďaka láske sa dá dokázať všetko. Plynutím času Justovi odchádzali sily, i keď na katedrále aktívne pracoval do svojich 94 rokov. No sám to už nezvládal, pomáhal mu jeho dobrý priateľ Ángel López.

Justova katedrála sa v roku 2005 preslávila vďaka reklame od značky Coca-Cola na nealkoholický nápoj Aquarius. Odvtedy sa ľudia začali o toto architektonické veľdielo viac zaujímať a navštevovali ho ako kultúrnu pamiatku. Všetci chceli vidieť slávnu katedrálu, ktorú stavia ten podivný pán. Chceli sa s Justom fotiť a rozprávať, no to staviteľa zdržiavalo od práce. Nevedel, aký rozmer naberie reklama, myslel si, že za ňu dostane peniaze, za ktoré nakúpi ďalší materiál. A na reklamu sa rýchlo zabudne. To, čo nasledovalo, nepredpokladal.

Stavba bez povolenia

Vďaka publicite sa katedrála dostala do povedomia organizácie UNESCO. Hovorilo sa o tom, že by tam katedrálu mohli zapísať. Táto snaha však stroskotala na tom, že išlo vlastne o nelegálnu stavbu, ktorá nemá stavebné povolenie.

Justo mal so svojou katedrálou jasné plány. Chcel, aby slúžila kresťanom, robievali sa tu omše, bývali tam seminaristi. Ale nebolo to také jednoduché. Nikto sa nechcel pod túto stavbu podpísať. Až v roku 2021 sa našiel Padre Ángel, ktorému Justo katedrálu daroval a on sa postaral o jej ďalšiu úpravu.

No od tej chvíle sa dá povedať, že sa Justov duch z katedrály začína vytrácať. Sakrálna stavba síce naberá na živote a vyzerá na pohľad lepšie, no jej plány sú už iné, ako chcel jej tvorca. Justo vždy chcel, aby bola katedrála vysvätená ako katolícke miesto uctievania. No Padre Ángel chce vytvoriť miesto, ktoré bude otvorené pre moslimov, židov, protestantov, pre všetkých, ktorí chcú diskutovať o náboženstve.

Na smrteľnej posteli sa s tým však Justo zmieril. Urobil pre svoju katedrálu, čo mohol, ostatné už na ňom nie je. „Insitný“ umelec zomrel ako 96-ročný, no jeho odkaz je tu stále. Nemusíme všetci stavať katedrály ako on. Stačí, ak si takú katedrálu z lásky postavíme v srdci. Otázka však znie, či je naša láska taká veľká, že by sme dokázali postaviť aspoň pomyselnú katedrálu?