„Čakáme od pápeža náboženský či politický apel? Má cirkev zaujať geopolitický postoj či ostať pri humanitárnej odpovedi? Od začiatku konfliktu František manévruje medzi týmito pozíciami.“

François Mabille vidí taktiež rozdiel až napätie medzi pozíciou Štátneho sekretariátu Svätej stolice a Bergogliovými osobnými presvedčeniami. Sekretariát, a to predovšetkým kardinál Pietro Parolin a arcibiskup Paul Gallagher, je omnoho diplomatickejší, profesionálnejší a viac sleduje líniu cirkvi o legitímnej (ozbrojenej) obrane než jeho najvyšší šéf, zdôraznil expert.

Účinnosť pápežovej diplomacie sa ešte len ukáže

Účinnosť mierových apelov je ťažké vyhodnotiť, no ich ovocie sa možno ešte len uvidí, mieni historička Laura Pettinaroli, ktorá skúma súčasné dejiny Ruska, kresťanstva i diplomacie:

„V roku 1962 mal apel pápeža Jána XXIII. skutočný efekt na verejnú mienku a bol aj ,motorom´ uvoľnenia napätia medzi Svätou stolicou, Sovietskym zväzom a Ruskou pravoslávnou cirkvou. Pokiaľ ide o pápeža Benedikta XV. počas prvej svetovej vojny, mnohí považujú jeho výzvy za neefektívne. Tak to bolo nakrátko v lete roku 1917. Avšak jeho argumenty prevzal v roku 1918 americký prezident Woodrow Wilson vo svojich 14 bodoch, ktoré predstavil ako nevyhnutnosť na dosiahnutie mieru.“

Bádateľka odkázala na takzvanú kubánsku krízu spred 60 rokov, keď sa tak ako dnes zdalo, že svet je na pokraji atómovej vojny. Na Petrovom stolci bol vtedy Ján XXIII., ktorý apeloval na mier a v roku 1963 vydal „mierovú“ encykliku Pacem in terris.

Jeho vplyv na vyriešenie vtedajšej krízy však niektorí komentátori považujú za menší až okrajový.

Viacerí vatikanisti zdôraznili, že ani súčasný najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi nezabúda na duchovný rozmer konfliktu. Zasvätil Rusko, Ukrajinu a celý svet Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie podľa zjavenia vo Fatime. František tým „prešiel do duchovnej ofenzívy“, komentovali niektoré médiá. Toto zasvätenie bolo nové v tom, že Rusko sa zasvätí ako krajina, ktorá jestvuje ako štát, volá sa Rusko.

Prvý muž katolíckej cirkvi chce zároveň navštíviť Kyjev i Moskvu. Hneď po vypuknutí invázie mimo diplomatického protokolu navštívil veľvyslanectvo Ruskej federácie pri Svätej stolici. Ambasádorovi povedal, že by sa rád porozprával s prezidentom Vladimirom Putinom. Bergogliovu snahu vrátane mnohých výziev v prospech „mučeníckej“ Ukrajiny ocenil taktiež ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici v rozhovore pre Štandard.

Komunista sníva o pápežovej mierovej strane

Františkovo angažovanie oceňujú hlavne v mierových hnutiach, ktoré sa v súvise s vojnou na Ukrajine mobilizujú. Západné vlády podnecujú súčasnú obeť vojny k boju stále sofistikovanejšími zbraňami, a tak predlžujú konflikt, čo je bláznovstvo nad bláznovstvom, podčiarkol bývalý taliansky politik a spisovateľ Alessandro Tessari.

Ako komunistický poslanec na cestách po Sovietskom zväze socialistických republík (ZSSR) som vždy skončil na policajnej stanici, napísal Tessari v listárni denníka Avvenire. Cítil som, že talianski komunisti sú najhorší nepriatelia ZSSR. Mrzí ma, keď si pomyslím, že so spolustraníkmi sme žartovali, ktorá z navštívených republík je najviac fašistická. Moskva pritom ospravedlňuje aktuálnu inváziu tým, že Kyjev treba denacifikovať. Nemali sme odvahu povedať to vtedy na námestí, uznal Tessari.

Aj preto oceňuje, že jediný rozhodný hlas mimo provojnového zboru na Západe dnes patrí Františkovi:

„Obdivujem jeho osamelú odvahu a pokračovanie o dialóg dokonca aj s pravoslávnou cirkvou, ktorá neváhala požehnať Putinovu križiacku výpravu. Mnoho rokov som opakoval mantru, že cirkev má byť ďaleko od politiky. Nikdy som si nepomyslel, že budem niekedy uvažovať o ,pápežovej politickej strane‘. Dokonca by som za ňu hlasoval, aj keď som ateista.“

V týchto dňoch bude v Ríme konferencia Krik po mieri, na ktorej sa zúčastnia tiež prezidenti Francúzska a Talianska Emmanuel Macron a Sergio Mattarella. Podujatie vyvrcholí o týždeň v Koloseu, kde prehovorí pápež.