Vražda a ideológia LGBTI. Čo sme povinní rozlišovať

Za teroristický útok na Zámockej ulici v Bratislave a za vraždu dvoch mladých ľudí nenesie vinu Slovenská republika ako štát ani slovenská spoločnosť. Práve naopak, Slovenská republika ako štát a slovenská spoločnosť sú obeťami tohto útoku. Teroristický útok na každého občana Slovenska vnímam ako útok na nás všetkých, na našu spoločnú bezpečnosť a slobodu. Vinu za tento útok nesie jednotlivec, pravdepodobne ovplyvnený americkým neonacistickým prostredím.

Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že primárnym motívom útočníka bol teroristický útok na štát a spoločnosť ako celok, nie útok na konkrétnu menšinovú časť spoločnosti. Prvým dôkazom je útočníkom zverejnený antisemitský manifest, podľa ktorého bol jeho terčom náš politický a spoločenský systém ako celok. Druhým dôkazom je fakt, že primárnym cieľom útočníka bol premiér Eduard Heger ako symbol nášho politického a spoločenského systému. Až po tom, ako sa mu nepodarilo zaútočiť na premiéra, rozhodol sa pre útok proti príslušníkom LGBTI komunity.

Každý občan Slovenskej republiky musí požívať rešpekt a ochranu. Nikto nesmie byť diskriminovaný bez ohľadu na svoju národnosť, rasu, pohlavie, náboženské presvedčenie, sexuálnu orientáciu, politické a ideologické názory. Na tomto mojom presvedčení útok na Zámockej ulici nič nezmenil. Práve naopak, utvrdil ma v tom, že musíme trvať na slobode každého jednotlivca žiť podľa svojho vlastného životného štýlu, ale aj na slobode vyjadrovať svoje názory na politický a spoločenský vývoj. Nikto nesmie upierať právo príslušníkom LGBTI komunity vyjadrovať svoje názory na ich želanú predstavu o fungovaní slovenskej spoločnosti. Ako všetci slovenskí občania, majú mať rovnaké právo politicky presadzovať zákonné ukotvenie svojich ideálov v slovenskom právnom systéme. Takisto však nikto nemôže upierať právo slobodne vyjadrovať svoje názory tým, ktorých predstavy o usporiadaní slovenskej spoločnosti sa od predstavy príslušníkov LGBTI komunity líšia.

Osobne si myslím, že snaha o spravodlivé a rešpektujúce postavenie gejov a lesieb v slovenskej spoločnosti a snaha o presadenie LGBTI požiadaviek sú dve odlišné veci. Medzi mojimi priateľmi aj kolegami mám homosexuálov, ktorí sa s LGBTI požiadavkami nestotožňujú. Svojich priateľov a spolupracovníkov si vyberám podľa toho, či sú dobrými a inšpirujúcimi ľuďmi, kvalitnými odborníkmi a šikovnými manažérmi, nie podľa toho, akú majú sexuálnu orientáciu. Hodnota človeka je pre mňa ako kresťana daná tým, že sme všetci stvorení Bohom na jeho obraz. V tom sme si všetci rovní, v tom je naša dôstojnosť, bez ohľadu na naše názory, politické presvedčenie, pohlavie alebo sexuálnu orientáciu.

Obviňovať kresťanov alebo konzervatívcov zo zodpovednosti za útok na Zámockej ulici považujem za absurdné. Útočník bol ateista, antisemita a revolucionár, ktorý chcel zničiť náš spoločenský systém. Jeho primárny terč premiér Heger je hlboko veriacim kresťanom, ktorý bol počas svojho pôsobenia v parlamente členom skupiny priateľstva s Izraelom. Ako som uviedol, medzi mojimi priateľmi sú homosexuáli, ktorí majú konzervatívne politické názory, z toho je asi zrejmé, že ani ich politické názory nemajú s útokom na Zámockej žiadnu súvislosť.

Slovenská spoločnosť nie je homofóbna. Nie je homofóbiou, ak niekto nesúhlasí s LGBTI ideológiou a politickými požiadavkami LGBTI komunity. Rovnako ako nie je kresťanofóbiou, ak niekto nesúhlasí so zákazom rozvodov. Tak ako nie všetci homosexuáli podporujú LGBTI požiadavky, ani všetci kresťania nepožadujú zákaz rozvodov. Homofóbiou trpel Islamský štát, homofóbna je súčasná Saudská Arábia alebo Afganistan.

Nemýľme si to.