Šéf farmaceutov Sukeľ: Chýba trochu viac liekov, ale neohrozuje to životy ľudí. Nie je dôvod na paniku

Je výpadok liekov na trhu bežný? 

Áno. Výpadok liekov je celosvetovo bežnou záležitosťou a súvisí s viacerými faktormi. Pokým nie je masívny nedostatok, je to bežná záležitosť.  

Do akej miery sa vymyká súčasná situácia oproti štandardu? 

Chýba trochu viac druhov liekov, ale neohrozuje to životy ľudí.  

Je Európa vo výrobe liekov samostatná?  

Nie, či už ide o účinné látky, alebo o pomocné látky liekov. Dôležité sú aj obaly a záležitosti spojené s distribúciou, ktoré sa vyrábajú napríklad v Indii a Číne.  

Koľko percent liečiv dováža Slovensko? 

Nedá sa to určiť. Všetci výrobcovia sú nadnárodné firmy. Slovenské firmy majú relatívne nízky podiel na celosvetovom trhu. Sme odkázaní na celoeurópsky trh.  

Aké sú aktuálne najčastejšie dôvody výpadku liekov? 

Dôvodov je viacero, najčastejšie sú to výrobné a logistické problémy. Aktuálnym problémom je nedostatok obalových surovín ako hliník a papier.  

Prečo sa teda nedajú nedostatky rýchlo kompenzovať? Farmaceutické spoločnosti nevyrábajú presný počet určitého liečiva pre štát? 

Každá firma vyrába podľa výšky dopytu. Keď ten prevýši reálne možnosti, lieky chýbajú.  

Čiže po pandémii vzrástol dopyt po liekoch? 

Skôr sa lokálne menili požiadavky. Napríklad v kontexte vojny na Ukrajine treba viac určitých liekov a zdravotníckych pomôcok.  

Je možné zastaviť výrobu určitého lieku a začať vyrábať liek, ktorý aktuálne chýba? 

To je hypotetická otázka. Každá spoločnosť má procesne nastavenú a validovanú výrobu, nedokáže zrazu prejsť na výrobu iného lieku. V rámci registrácie lieku sú popísané všetky procesy vrátane výroby či medzioperačných kontrol, a teda sa nedá jednoducho prerobiť výrobnú linku. 

Môže sa stať, že výrobca stiahne nejaký liek z nášho trhu, ak sa v inom štáte predáva za vyššiu sumu? 

Nemusí sa stiahnuť, ale je možné, že držiteľ registrácie bude preferovať trhy, na ktorých zarobí viac.

Koľkých liekov sa týka prerušenie dodávky na slovenský trh? 

Presné čísla má Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ale boli by trochu špekulatívne. Na Slovensku máme totiž zaregistrované tisíce liekov, ktoré ešte ani neboli na našom trhu. Ak máme zaregistrovaných trebárs dvadsaťtisíc liekov a v praxi sa reálne použilo päťtisíc, nemôžeme povedať, že chýba pätnásťtisíc liekov, lebo tie tu ani nikdy neboli.  

Prečo máme násobne vyšší počet zaregistrovaných liekov oproti tým používaným? 

Držiteľ registrácie si dá zaregistrovať, povedzme, pätnásť druhov balení, ale na trh dodáva reálne dva-tri druhy.  

V lekárňach sa nedostatok týka viac voľnopredajných liekov alebo skôr liekov na predpis? 

Pri liekoch na predpis je to väčší problém, lebo nie všetky majú patričnú ekvivalentnú náhradu s rovnakým zložením. Pri liekoch bez receptu si možno poradiť. 

Akých ochorení sa týkajú chýbajúce lieky na predpis? 

Chýbajú imunoglobulíny, istý čas aj lieky na zrážanlivosť krvi či niektoré antihypertenzíva. Niektoré však majú náhradu alebo sa po konzultácii s lekárom dá liečba zmeniť. 

Český SÚKL má zoznam liekov, ktoré chýbajú aj s informáciou, kedy budú asi dostupné a pravidelne ho aktualizuje. U nás som nič také nevidela. Vedia lekári o nedostatku liekov? 

Neviem, či zverejňujeme podobný zoznam, ale lekári zrejme tento prehľad nemajú. Často predpisujú lieky, ktoré sú dlhodobo nedostupné.  

Zámena lieku za taký, ktorý je práve dostupný a má rovnakú účinnú látku, má nejaký negatívny vplyv na zdravie človeka? 

Nie. 

Aký je počet liekov, ktoré sa nedajú nahradiť? 

Rátame to v jednotkách a nahraditeľné lieky možno v desiatkach. Ak máme päť výrobcov a z toho traja chýbajú, nie je dôvod na paniku. 

Aj lekárne vedia niektoré lieky pripraviť. Nahrádzate nedostatok aj týmto spôsobom? 

V niektorých prípadoch áno, ale závisí to od technológie liekovej formy – či ide napríklad o obyčajnú kapsulu, alebo nejakú s predĺženým uvoľňovaním.  

Chýba ešte stále penicilín? 

Je ho relatívny nedostatok, ale v každej skupine nájdeme dostupné antibiotiká. 

Aké sú vaše predikcie dostupnosti liekov? 

Svet je momentálne dosť nestabilný na tvorbu zásadných predpokladov.  

Ako reagujú ľudia, keď im farmaceuti oznámia, že nemajú ich liek? 

Zvyčajne sa snažíme podávať tieto informácie pozitívnym spôsobom a informovať ich o iných možnostiach, ktoré sú zväčša ľahko schodné.  

Vykupujú ľudia v panike náhrady niektorých voľne dostupných liekov?  

Nie.  

Aký máte názor na zásobenie sa, keď už sú raz lieky dostupné? 

Nevidím na to dôvod. Počas covidu vznikla panika a každý potreboval mať doma pomaly desať balení paracetamolu. Načo? Sieť lekární je dosť široká, nie je dôvod vytvárať si neprimerané zásoby.  

Vojna na Ukrajine, energetická kríza, nedostatok obalov a surovín – to všetko sú udalosti, ktorých koniec nepoznáme. Môže to dospieť do štádia, keď pre nejaké základné lieky nebude alternatíva? 

Všetko je možné, ale ťažko povedať, s akou mierou pravdepodobnosti. Myslím si, že ak sa situácia nebude ďalej zhoršovať, nemal by nastať problém. Každá kríza má nejaké cykly a verím, že sa z toho dostaneme čo najskôr.  

Nedostatok zdravotníckeho personálu, pomôcok a teraz už aj liekov. Ako by ste zhodnotili situáciu v slovenskom zdravotníctve? 

Z hľadiska dostupnosti technológií a personálu môže nastať problém v súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov a dlhodobým nastavením systému. Chýba mi pozičný dokument, ktorý by definoval elementárne princípy, kde chceme byť o päť či desať rokov, a bol by širším konsenzom odborníkov zo všetkých zdravotníckych povolaní. Na základe takéhoto dokumentu by mali jednotlivé vlády, ak už nie konať, tak aspoň mať nastavené zrkadlo.