Kapucín Tadeáš Chrvala: Boh niekedy nehovorí nič, len ma odzbrojí

Jeho poslaním a vášňou je sprostredkovávať živého Boha, ktorý ohromne miluje človeka. Obľubuje loptové kolektívne športy, siahne skôr po brožúrkach ako po knihách, rád varí a skúša nové veci. V kapucínskom kláštore žije trinásť rokov a pred tromi rokmi bol vysvätený za kňaza. Gvardián kapucínskeho kláštora v Bratislave, brat Tadeáš (34), hovorí o kláštornej karanténe, duchovnej službe v čase pandémie, ľudských trápeniach i o tom, ako sa zmieriť s Bohom, keď nie je možné pristúpiť ku spovedi.

Brat Tadeáš. Foto: Matúš Zajac

Publikované: 31. januára 2021 | 12:26

Autor: Eva Hrešková,

Bratislavská komunita kapucínov strávila vianočné sviatky v karanténe, niektorí bratia zápasili s koronavírusom. Ako to u vás v kláštore vyzeralo?

V povinnej karanténe sme boli od 12. decembra. Zlé bolo, že keď sme mali ísť na testy, štyrikrát bol niekto nový pozitívny. Preto sa nám karanténa predlžovala. Brata, ktorý bol pozitívny, sme presťahovali do izby, kde mal svoje WC a sprchu. Vždy sme pridelili niekoho, kto sa oňho staral, ak bolo niečo treba, a nosil mu jedlo. Ja som väčšinou ostal pri tom, že som volal bratom, ako sa majú a čo potrebujú, a modlil sa. Nikto nemal priebeh, ktorý by ho dohnal do nemocnice. Stratili čuch, mali slabosť, nejaké teploty, no nie extrémne.

Na Štedrý večer sme každému, kto bol chorý, priniesli večeru s darčekom ku dverám a zaspievali koledu. V niektorých okamihoch bola situácia napätá, lebo sme stále museli meniť naše plány. Pri štedrovečernom stole sme sa smiali. Top darček bol, keď brat chcel pod stromček zdravie a dostal najnovšie číslo časopisu Zdravie (smiech).