Orbánomika v problémoch

Forint od začiatku roka voči doláru stratil zhruba tretinu hodnoty. Len o niečo lepšie si viedol voči euru, keď oslabil o zhruba štvrtinu.

„Orbánomika“ založená na maskovaní aktuálnej reality pomocou regulácie cien a stimulov prostredníctvom rozpočtu alebo štátnych firiem, narazila v roku 2022 definitívne na svoje limity. Napriek pokračujúcim cenovým reguláciám palív a potravín prišlo v Maďarsku k prudkému nárastu inflácie, ktorá v septembri 2022 dosiahla 20,7 percenta. Maďarská centrálna banka (MNB) pritom počas jediného roka zvýšila základnú sadzbu z 1,65 percenta na 13 percent.

Nervóznejú aj medzinárodní investori. Na začiatku roka 2021 mal maďarský 10-ročný dlhopis výnos pod 2 percentá. Začiatkom tohto roka to bolo už zhruba 4,5 percenta. V auguste sa výnos vyšplhal na 8 percent a koncom októbra 2022 sa tieto obligácie obchodujú s výnosom 10,5 percenta. Taký výnos mal naposledy počas fiškálnych metelíc v roku 2012.

Maďarská vláda neostala k tejto hrozbe úplne hluchá a keďže má voľby (a s nimi spojené nákladné darčeky pre voličov) nedávno za sebou, zosekala plánovaný deficit rozpočtu na rok 2023 zo 4,9 percenta na 3,5 percenta HDP. To však okamžite vyústilo v rozsiahle protesty učiteľov proti nízkym mzdám, pri ktorých desiatky tisíc ľudí blokovali budapeštianske mosty.

Kým si politici trápia hlavy ako si naraz udržať popularitu aj rozpočet pokope, maďarská centrálna banka sa trápi s forintom. Jeho pád sa totiž ešte urýchlil po tom, ako v septembri MNB ohlásila možný koniec zvyšovania sadzieb. Mnoho hráčov na trhu začalo následne otvárať na forint krátke pozície v očakávaní jeho ďalších poklesov. Na túto menu tlačia aj nákupy energií maďarskými zákazníkmi, ktoré sa uskutočňujú v dolároch a eurách a ich peňažný objem sa vďaka nárastu cien násobne zvýšil. Maďarskí kupujúci musia vymieňať na trhu forinty za doláre a eurá, čím tlačia forint nadol.

MNB tlaku na forint začala čeliť dvoma technickými spôsobmi. Od 14. októbra prudko zvýšila úrokovú sadzbu na jednodňové úvery (overnight collateralised loan) z 15,5 percenta na 25 percent, zatiaľ čo sadzba na jednodňových vkladoch ostala na úrovni 12,5 percenta a základná sadzba nezmenených 13 percent. Nárast spreadu medzi jednodňovými depozitnými a úverovými sadzbami (z rozdielu 3 percentuálne body až na 12,5 p.b.) by mal zatraktívniť držanie forintu a sťažiť život investorov s krátkymi pozíciami.

Druhým opatrením je ponuka priamej výmeny forintu za devízy. Tie bude MNB ponúkať záujemcom priamo zo svojich rezerv, maďarské spoločnosti tak nebudú teda predávať forint na trhu a tlačiť jeho cenu dole. Mesačne by malo kvôli tejto intervencii z devízových rezerv Maďarsku ubudnúť zhruba 1,5 miliardy eur pri celkovom súčasnom objeme okolo 31 miliárd eur. MNB verí, že z krátkodobého hľadiska to nebude problém, istotu jej naviac dodávajú aj dohodnuté swapové linky (umožňujúce dočasnú vzájomnú výmenu devíz) s inými centrálnymi bankami. Linka s ECB má hodnotu 4 miliardy eur.

Forint v reakcii na tieto opatrenia posilnil. No tlak maďarskej meny smerom dole nespôsobujú nejakí „špekulanti“, ktorých je možné odohnať technickou úpravou monetárnej politiky, ale zhoršujúce sa ekonomické výhľady Maďarska. Ak bude pád forintu naďalej pokračovať, maďarskej centrálnej banke sa možnosti ďalšej intervencie budú zužovať.

Tento článok sme odomkli vďaka spolupráci so spoločnosťou Numbrs.