Prvá slovenská scéna odštartovala premiérou hry od Sarah Ruhlovej, ktorá za toto dielo získala v roku 2004 Pulitzerovu cenu. Režisérsky tento kus spracovala Alena Weisel Lelková.
Pôvodne chceli tvorcovia predstavenie v slovenčine nazvať Biely dom, čo by ale mohlo evokovať, že pôjde o hru z politického prostredia. Opak je pravdou, politika sa do predstavenia, našťastie, nedostala.
Nejde však len o uprataný a čistý dom, upratať si musia postavy najmä vo svojich vzťahoch a zmysle života. Príbeh sa odohráva v Amerike, kam sa rozhodla odísť aj Slovenka Jarka po tom, ako jej zomreli matka i otec. Chce sa živiť ako komička, podobne ako jej rodičia, ktorých považuje za tých najvtipnejších ľudí na svete. Teraz preberá ich štafetu.
Ako však môže byť niekto najvtipnejší človek, keď trpí depresiou? Zrejme len veľmi ťažko. Aby v tomto svete dokázala prežiť, zamestná sa ako upratovačka v dome lekárky Lane. Manuálna práca ju ubíja a jej depresia sa tak iba prehlbuje. Z doterajšieho opisu to vyzerá ako dráma, ale nedajte sa pomýliť. Napriek ťažkým témam je v hre prítomný aj komediálny prvok, takže vlastne ide o tragikomédiu.
