Rozsah týchto strát je obrovský. Odhaduje sa, že v dôsledku vojenských akcií Nemecka a Sovietskeho zväzu a krádeží, ktoré títo útočníci vykonali na území Poľskej republiky v hraniciach z roku 1945, zmizlo zo zbierok viac ako 516-tisíc umeleckých diel. Už v roku 1942 sa straty múzeí odhadovali na 50 percent predvojnového stavu.
Mnohé diela, bohužiaľ, zmizli navždy. Boli zničené, pochované pod ruinami zbombardovaných budov, spálené pri požiaroch, zničené nie vždy náhodnými strelami. Prázdne rámy v poľských múzeách sú symbolom strateného dedičstva, ale aj znamením nádeje na návrat ukradnutých a nelegálne vyvezených umeleckých diel, ktoré sa dodnes nachádzajú mimo hraníc našej krajiny.
Nie je náhoda, že sa kampaň „Prázdne rámy” v poľských múzeach začala krátko pred výročím sovietskej agresie proti Poľsku 17. septembra 1939. Chceme týmto spôsobom pripomenúť, že Poľská republika sa stala obeťou dvoch agresorov – Nemecka a sovietskeho Ruska. Zo všetkých krajín zapojených do druhej svetovej vojny, okupovaných alebo bojujúcich, najväčšie straty utrpelo práve Poľsko, a to tak z hľadiska obetí (o život prišlo približne šesť miliónov občanov Poľskej republiky), ako aj kultúry a umenia.
Prázdne rámy sa doteraz objavili v 12 múzeách – v najväčších národných múzeách, ako aj v menších regionálnych inštitúciach a okresných múzeách. Špeciálne pripravené tabule a označenia sú pripomienkou na umelecké diela a historické predmety ukradnuté z týchto múzeí počas druhej svetovej vojny nemeckými a sovietskymi útočníkmi. V rámci kampane môžu návštevníci uvidieť aj pôvodné prázdne rámy, ktoré zostali po vyrabovaných predmetoch.
V skladoch poľských múzeí sa takýchto rámov nachádza veľmi veľa. Sú nemými svedkami umeleckých diel, nezákonne odstránených z územia okupovaného Poľska. Od začiatku vojny Nemci uskutočňovali plánovanú a systematickú lúpež poľských verejných, súkromných a cirkevných zbierok. Odvážali ich hlboko do Ríše alebo do špeciálne pripravených skladov v Dolnom Sliezsku a Pomoransku. Nemeckí úradníci používali ukradnuté predmety z múzeí na výzdobu svojich kancelárií a bytov.
Poľský kultúrny majetok nelúpili však len Nemci. S postupujúcim východným frontom vstúpili do Poľska takzvané ”trofejné brigády” Červenej armády. Ich úlohou bolo nájsť a zrekvirovať všetky cenné predmety hmotného dedičstva, umelecké diela, zbierky múzeí a archívy. Tieto akcie sa rýchlo premenili na bežné rabovanie a devastácie.
Prvé registre kultúrneho majetku strateného z poľských zbierok sa vypracovali už v septembri roku 1939. V mnohých múzeach sa zamestnanci snažili – tak ako to bolo možné – zachovať čo najviac dokumentácie o tom, ktoré predmety sa odviezli a kam. Reštitúcie, ktoré sa začali hneď po vojne, prinavrátili časť strateného dedičstva, ale v 50. rokoch 20. storočia boli prerušené. Odvtedy až do začiatku 90. rokov nebola reštitúcia umeleckých diel súčasťou oficiálnej štátnej politiky.
Reštitúcie sa obnovili až po zmenách v politickom systéme. V roku 1992 sa vytvorila databáza vojnových strát, teda národný register kultúrneho majetku strateného v dôsledku druhej svetovej vojny a pochádzajúceho z územia Poľska. Databáza, ktorú dodnes spravuje Odbor pre reštitúcie kultúrneho majetku Ministerstva kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky, má viac ako 66-tisíc záznamov a stále sa rozširuje. V súčasnosti sa uskutočňuje 130 reštitučných konaní, ktoré vedie poľské ministerstvo kultúry v 15 krajinách. Vďaka reštitučným akciám ministerstva kultúry sa v posledných rokoch do pôvodných zbierok vrátilo viac ako 600 cenných predmetov.
Prázdne rámy, ktoré sú teraz vystavené v poľských múzeách, stále čakajú na návrat „svojich” umeleckých diel. Niekedy sa stávajú dôležitým dôkazom v procese reštitúcie ukradnutého predmetu. Vlastnícke značky alebo inventárne nálepky danej zbierky, umiestnené na ráme, ktoré vďaka archívnym fotografiám môžno priradiť k hľadanému obrazu, často pomáhajú potvrdiť, že obraz patrí do predvojnovej zbierky.
Tak bolo aj v prípade obrazu Marcina Zaleského Interiér milánskej katedrály, vráteného v roku 2019. Národné múzeum vo Varšave vlastní pôvodný rám obrazu, zhotovený okolo roku 1840 a vybraný samotným umelcom. Bol identifikovaný na základe bývalého inventárneho čísla na zadnej strane rámu a tabuľky s menom umelca, umiestnenej pred rokmi na jednej z jeho kratších strán.
Najznámejšou poľskou vojnovou stratou je obraz zo zbierky Múzea kniežat Czartoryských v Krakove – Rafaelov Portrét mladého muža. Po ňom tiež zostal prázdny rám vystavený v krakovskom múzeu. Vo filme Pamiatkari Georgea Clooneyho z roku 2014 je scéna, v ktorej utekajúci Nemci likvidujú jeden zo skladov umenia a podpália tam uložené predmety. Portrét mladého muža mizne v plameňoch. My sme však presvedčení, že to sa v skutočnosti nestalo. Poľský štát nikdy neprestane pátrať po tomto unikátnom umeleckom diele a iných kultúrnych hodnotách stratených počas druhej svetovej vojny. Naším cieľom je, aby sa prázdne rámy a vitríny poľských múzeí opäť zaplnili navrátenými dielami.
Prof. Piotr Gliński je profesor humanitných vied. Vicepremiér, minister kultúry a národného dedičstva Poľskej republiky.
Text je uverejnený spoločne s poľským mesačníkom Wszystko co Najważniejsze v rámci historického projektu s Inštitútom národnej pamäti (IPN) a Poľskou národnou nadáciou.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.