Mexiko ide na koronu svojou cestou. Žiadne postihy za porušenie opatrení

Keď sa pandémia koronavírusu rozšírila minulý rok do celého sveta, mnohé štáty prišli s bezpečnostnými a hygienickými opatreniami na spomalenie šírenia nákazy. A adekvátnymi trestami pre porušovateľov týchto opatrení. Výnimkou je Mexiko.

Táto severoamerická krajina ako jedna z mála nenúti svojich občanov dodržiavať pandemické pravidlá. Žiadne policajné kontroly, žiadne pokuty či zákazy vychádzania. Ani zatýkanie v prípade nedodržiavania opatrení, píše denník Washington Post.

A to ani napriek tomu, že Mexiko je koronavírusom ťažko zasiahnuté. Nemocnice sú preťažené a koronavírusu podľahlo viac ako 150-tisíc ľudí. Denne pribúdajú tisíce nových prípadov a celkový počet nakazených od začiatku pandémie sa blíži k číslu dva milióny. Vláda sa však neodváži reštrikcie od občanov vyžadovať.

Mexické úrady argumentujú tým, že Mexiko má problematické dejiny so zneužívaním silových zložiek. Uzatváranie obchodov či podnikov by zasa vyvolalo nepokoje chudobnej časti populácie, ktorá predstavuje približne polovicu obyvateľstva krajiny.

Veľká časť pracovníkov v Mexiku žije zo dňa na deň. Zákaz vychádzania či práce by pre týchto ľudí znamenal katastrofu. Vo výsledku by teda došlo buď k násilným stretom s políciou, rabovaniu alebo rastu členstiev v kriminálnych karteloch. Liečenie by mohlo mať horšie následky ako choroba samotná.

Ďalším rozmerom, ktorý nepoznáme v Európe, je, že nemocnice pre vysokú preťaženosť pomáhajú ľuďom tým, že im plnia fľaše s kyslíkom pre domácu potrebu. Mnohí pacienti ležia doma a o kyslík a opateru sa starajú ich blízki.

Iný prístup

Štát však nie je úplne pasívny. Úrady sa zamerali na obmedzovanie inštitúcií. Zatvorili sa verejné školy a štát sa usiluje presvedčiť cirkev, aby obmedzili sväté omše či konanie hromadných podujatí. Keďže Mexiko nemá centralistickú formu vlády, štát sa snaží presvedčiť aj mestá, aby zatvorili verejné parky. Verejné orgány vyzývajú obchody, aby vyžadovali od zákazníkov nosenie rúšok, mimo nákupných priestorov však nie sú povinné.

Vláda sa vybrala cestou prevencie, usiluje sa informovať občanov o potrebe nosenia ochrany tváre a hygiene. Výsledky? Rôzne, úspešnosť striedavá až kolísavá. Podľa prieskumov sa napríklad v hlavnom meste Mexiko City nosenie rúšok pohybuje od 57 do 95 percent.

Prirodzene, bez tlaku na dodržiavanie opatrení a tvrdých lockdownov nášho typu majú Mexičania relatívne vysokú mobilitu. Navyše boli Vianoce a koniec roka, nie je preto zvláštne, že krajina zažila v nedávnej dobe nárast nakazených ľudí. Tomu zodpovedá aj nárast smrtnosti. Graf nižšie ukazuje počet potvrdených prípadov nákazy za posledné dva mesiace.

Celkovému počtu obetí nenapomáha ani vysoký priemer obéznych ľudí či cukrovkárov. Chudoba či neochota ísť do nemocnice tento problém ešte znásobuje. Graf nižšie ukazuje smrtnosť v tejto 126-miliónovej katolíckej krajine.

Rovnako je problematické správanie vedúcich predstaviteľov krajiny, hlavne pokrytectvo v duchu vodu kážu, víno pijú.

Mexické špecifiká

Prezident Andrés Manuel López Obrador nosí rúško len zriedkavo a nedávno ohlásil, že je pozitívny na koronavírus. Epidemiológ López-Gatell zasa vyzýval občanov, aby ostali cez sviatky doma. A sám bol odfotený v plážovom rezorte. Pochopiteľne to v Mexiku vyvolalo vlnu pobúrenia, ale tí, ktorým to nevadilo, si jeho príkladom ospravedlnili vlastné správanie.

Robí teda Mexiko osudovú chybu a nesú jeho politickí lídri zodpovednosť za zbytočne vyššiu smrtnosť? Ťažko povedať. Nie je úplne jednoduché povedať, či je mexický prístup lepší alebo horší ako tvrdé dodržiavanie obmedzení. Dôvodom sú práve mexické podmienky a kultúra. Na situáciu vplýva primnoho faktorov a každý národ má svoje špecifiká. Ako hovorí profesorka práva Ana Laura Magaloniová, Mexičania sú na smrť „zvyknutí“ viac než inde. Môže za to dlhodobo vysoký počet vrážd či vojna kartelov s vládou. „Nie sme v Mexiku zvyknutí cítiť zodpovednosť za prevenciu smrti,“ píše Magaloniová.